Čierny svet hľadá odpoveď

na tie milé bludy čo ľudia píšu z nudy

Čierni psi idú na spoveď

Vykúpiť sa dúfajúc že prestanú blúdiť

Čierny kŕč tak mi ho tam strč

Ty hnusné prasa keď nevieš čo je krása

Čierne svetlo ostalo dnes doma

S tou radosťou a rohlíkmi

Pán otec kričí: „Načo doparoma?“

V rukách s nesprávnymi žolíkmi

Nechápu veci a nechápu deje

Farba tmavá špine cestu zametá

Ktosi sa ti z tej černoty smeje

Ty už ani nič nenamietaš

Do krvi farby sa obloha černá

S kŕdľami vtákov najradšej

Potom výkriky naštvané, chceš ma?

Neznejú práve najľahšie

Usušiť slzy čierne vie len rovnaká duša

Duša životom znavená

Ktokoľvek iný môže dosýta skúšať

Pre ňu to nič neznamená

A svetlo ostáva radšej dobre skryté

Pred sviňou nehodnou poznávať let

Príroda ožíva v mesačnom svite

Pre vlkov bažiacich spoznávať svet