Opäť raz tmavé myšlienky chytili ma

Zase raz neviem či to význam má

Či zmysel má dýchať v tomto prekliatom svete

Keď rozmnožovať nemožné stále iba chcete

Dlhý tmavý tunel no svetla na konci niet

Jaskyňa úzkosti tam smeruje môj let

Chce sa mi skončiť tento nekonečný boj

V tuneli šepot znie: na chvíľu stoj

Sám seba presviedčam? Zastav a buď

Vo svete na ktorý už nemáš chuť

Zabojuj a vyhraj vraví až zavýja

Pýtam sa kto si? Len moje tretie ja?

Zastav a bojuj o každý okamih s ňou

Nič nemá väčšiu cenu jak to čo skončí s tmou

Vôňa tvojich vlasov mi dáva silu meča

Ty mi dotykom ruky vymažeš z očí nečas

Už mám prečo bojovať a dýchať a žiť

Nesmelými dúškami prítomnosť tvoju piť

Nikdy to doteraz nemalo zmysel

Túlať sa bezhlavo kopami čísel

Z rúška noci vyvliecť sa chuť obrovskú mám

Cítiť že pri tebe nebudem sám

Pre teba obetujem aj tú najmilšiu vec

Dám ti aj klobásu, len si ju zjedz