Ožral sa kvietok,

nechcel už viac,

cítiť ten vietor,

vyť na mesiac.

Zničila bylina

tej druhej život.

Zeleň vyhasína

dopíja pivo.

Kde bolo, tam bolo, v jednej dedinskej rodine mali otec a mama švárneho junáka. Junák sa volal Matej a odrástol už z domu.

Zabite ho! On nie je nič, len hlúpy doktor

Zabite ho! On nechtiac sa života dotkol.

Zabite ho! Nech nikdy viac nič nepokazí.

Zabite ho! veď ajtak vás už z neho mrazí.

Zlato, striebro, urán, platina, diamanty, nič z toho nie je pre človeka najcennejšou komoditou. Najcennejšou komoditou je čas.

Bum bum bum

prečo?

Bum bum

to robíš?

Nechápeš stále, že sám sebe škodíš?

Vy to iste viete,

čo sa smie a patrí.

Niektorí ľudia sa nestratia,

iba odídu navždy.

Na miesto činu sa nevrátia,

Pamätá ich však každý.

Niektoré vety sa zapíšu,

Cítim sa pekne a cítim sa hmlisto
len ty sa vždy cítiš rovnako, tak isto
Blesky do tváre ti otvárajú svet
najradšej vždy a všetko ticho závidieť

Epitaf, čo vyrytých je na ňom len päť slov

Povedať chce, život márny je len sprostou hrou

Lúka plače slzou všetkých detí nevinných

Dotýkať sa prázdnoty

Skurvené veľdielo

Touching the void,

Lepšie by neznelo?

Predpísaný chlad a je to všetko jedno.

Svätojánske mušky

Tiahnu na Podolia

Ponad vysoké hory

Rite im v tme horia

A deti to stále nechápali

Že aj tie mušky skapú

Dobrý deň, nasadené tváre

Bez osobnosti bez ducha

Vaše vrásky milión rokov staré

Nikto na svete neošúcha

Nechcem už viacej karameliek.

Krajšie sú časy slané.

Osoliť rany je zázrakov liek

Nie mŕtvejúce dlane.

Každý deň len bozk na pery.

To nie je ako to milovanie telesné, že sa vzdychne a ide sa ďalej. Telá sa prepletú, takmer nevediac ako, náhodne a živelne, to nie.

A potom ostáva len zmieriť sa s tým, že v každej druhej žene budem hľadať len jej oči, a budem blúdiť po svete ako najšialenejší blázon, lebo sám dobre viem že jej oči nenájdem n

Chcel ju stále vidieť

Chcel byť stále s ňou

Bola preňho múzou

Révou vinnou

Nevinnou

On mal len pár básní

Trasúce sa prsty

Životodarný dážď nás všetkých pozabíja

Ak nezdvihneme zrak alebo ruku v päsť

Asi tak žiadaný ako v koláči zmija

Pam-pi-dam-pam počuť zo strechy jeho zvesť

Správa o psovi, ktorý vie čítať, ma síce zaujala, no neprikladal som jej väčší význam.

Bojíš sa ozveny vlastných neistých krokov
Nájdu ťa v kúte skrytú aj o milión rokov
So strachom upíjala všetkých opojných mokov

Nastúpil som opäť do vlaku. Displej hlásajúci koľko je hodín, a kam vlak ide.

Oblečený v predsudkoch a zahalený v lžiach
Čokoľvek hneď urobiť, len nepriznať svoj strach
Kopou smradu znásobiť šťastie, ktoré už padlo