Medzi Ostrihomom a Višegradom sme narazili na nádherný štrkopieskový ostrov, ktorý je značnú časť roka pod vodou,ale v lete keď hladina Dunaja klesne, zďaleka svieti svojou belosťou a láka svojimi nádhernými plážami. Ešte sme nestihli vystúpiť z člnov a už nás vítala skupinka miestnych návštevníkov akože inak - fľašou barack pálinky. K nim by mali chodiť politici z oboch brehov Dunaja na školenie! Hodnú chvíľu lámanou slovensko-maďarsko-anglicko-nemecko-ručnou rečou sme si podebatovali a urobili pár fotiek.

Rozlúčili sme sa a vyrazili. Keď nás začali zadky omínať, objavil sa Vyšegrad, kde sme sa utáborili a prenocovali.

Ráno po zastávke v meste, drobnom nákupe a celkom dobrom pivku v miestnej krčmičke sme znovu vyrazili. Za mestom začína asi tridsať kilometrov dlhý ostrov Szent Endre, ktorý delí Dunaj na dve ramená: hlavné, ktorým ide lodná doprava a pravé - športové. Predný cíp ostrova tvoria nádherné pláže.

Počas plavby som uvidel pred sebou čajku-pltníčku, ktorá sa na niečom viezla. Bolo mi podozrivé, že je nejaká smelá, pretože ma pustila príliš blízko. Za chvíľu bolo jasné prečo. Totiž mala nielen dopravný prostriedok, ale aj stravovací servis. Viezla sa na štyri-päťkilovom kaprovi, z ktorého si počas plavby zajedala.

Preplavili sme sa okolo mestečka Szent Endre, kde sme sa nezastavovali, ale jeho panoráma bola celkom zaujímavá.

Konečne sme oboplávali zadnú špičku ostrova, pretraverzovali hlavný tok rieky a tešili sa, že si odpočinieme v peknom areáli lodenice Tungsram. Hlavne Vlado sa nevedel dočkať. Bol však veľmi sklamaný, keď nás tvrdo vyhodili. Navyše začalo mrholiť. Hľadajúc miesto na táborenie sme pádlovali asi kilometer proti prúdu, pretraverzovali na opačný breh na ostrov a utáborili sa kúsok od pomníčka venovaného utopeným vodákom.

Po večeri sme si ľahli na pláž a debatovali o všetkom možnom. Občas okolo preplávala nejaká loď a v pozadí sa rysoval nádherne osvetlený nový most.

Okolo polnoci sa rozpršalo a vydržalo až do rána. Naraňajkovali sme sa, ale znovu sme zaliezli, pretože sa zas rozpršalo a vydržalo skoro do obeda, kedy zachvíľu vyšlo slnko. Zbalili sme sa, znovu pretraverzovali a po prúde hľadali miesto, kde by sa dalo pristáť. Zastal som pri prvom móle a vyšiel na breh zorientovať sa a najsť miesto na vyloženie vecí, Kam mal pre nás prísť kamarát Sršo. Na móle som sa stretol so sympatickým šesťdesiatnikom Jančim Vargom, správcom lodenice Ujpest, ktorý našiel aj litrovku piva. Keby sme boli na neho natrafili deň predtým, bol by nás nechal v pohode prenocovať. Srdečná vďaka Janči !

Popis a foto prvej časti splavu je tu

Ak vás zaujíma podrobnejšia (Vladova) reportáž z tohto splavu, je tu