budem rada,ked mi okomentujete tento pribeh, pisany doslovne "po poriadnom kopnuti muzou" :) mozno sa vam bude zaver zdat prehnane romanticky, no nechcela som ju nechat umriet :) mozno nabuduce(ale radsej nie).takze sa tesim na komentare aj na tvrdu kritiku...
zostavam s pozdravom - nech nas muza kope :)

Otvorene ti poviem, ze to nie je zle napisane rozpravanie. Cita sa to dobre, ale myslim ze namet je trochu... Akoby som to len povedal, citlivo...
Proste je to tema sto krat prevetrana a myslim dokonca, ze som uz cosi velmi, ale ozaj velmi podobne cital.
To vsak nic nemeni na tom, ze toto tvoje podanie ma svoju uroven a paci sa mi.
Hlavne teraz, ked to citam na noc, tak som rad, ze si ju nenechala umriet.
Ani nevies akoby som sa potom v spanku snazil spojit ju s nim niekde v nebi. :D

Tolko oddany citatel D.D. :D

Dakujem Dusan za komentar...viem, je to dost "pretriasana" tema, a aj ja som nieco podobne citala nedavno, mozno preto ma napadlo napisat nieco na tu temu.
Dakujem za pochvalu, snazila som sa to napisat dobre :)
Co sa tyka zaveru, prepracovavala som ho asi tri krat, mozno aj viac... proste mi nesedelo, aby umrela... take situacie sa v zivote stavaju strasne casto, rozchody a s tym spojene depresie a smutok... ja som tymto dvom dala druhu sancu. Aby sme mohli vsetci dobre spavat :)
Mam taku otazocku, cital si aj nejake moje starsie prispevky?
Nech nas muza kope.... :)

Je to pekny pribeh, ale ako sa mi vzdy pri citani tvojich pribehov stava, obcas sa musim usmiat... chut zabit pavuka papucou:-)Nie ze by to bolo smiesne, ale je to proste taky neobvykly zvrat... Ale prave preto sa daju tvoje dielka rozoznat od inych, mas svojsky styl. Tiez si vsimas, alebo pises o podrobnostiach, o ornamentoch na zaclone napriklad, a rozvadzas o tom teorie, ktore by mna v zivote nenapadli... Toto aspon ukazuje aka si vnimava ku vsednym veciam, davas do toho nieco neobvykle, co by si bezny clovek nevsimol a to je to krasne, lebo aj to by mala byt uloha literatury, a umenia vobec - prinutit cloveka rozmyslat nad niecim, co berie ako samozrejmost.
Velmi pekne opisujes pocity toho, koho opustil niekto milovany. Aj to, ako tam vznika nejaky rozdiel medzi nou a jej odrazom v zrkadle (naznaky schizofrenie?:-) ) a ako porovnavas ranu na tele s ranou na dusi. Mas velmi pekny styl rozpravania (este vacsie ticho, este vacsia prazdnota...) Ta posledna veta je na tom najlepsia:-)

Kamka, tvoj kometar je jednym z tych, co ludom zlepsia sebadoveru :)
Mas pravdu, ten pavuk alebo ornamenty na zavesoch... to je to, co autor dava zo seba do svojich diel..to som ja :)
Schizofrenia?- to neviem, nemyslela som na to pri tom. Skor na to, ze sa citila inak, ako sa videla v zrkadle,je to taka zvlastnost, ktora sa podla mna ludom stava. Obcas :)
Dakujem, som rada ze sa ti paci moj styl rozpravania v tomto pribehu :) budem sa snazit aj nadalej!
A ano, ta posledna veta sa aj mne paci...ako som uz povedala, nechcela som ju nechat umriet, a bez neho by umrela...

:-) som rada ze som trosku povzbudila:-) A aj vidim, ze su tvoje poviedky stale lepsie. Tak dufam, ze takto budes pokracovat a ze sa mozme tesit na tvoje dalsie prispevky:-) teda aspon ja sa tesim. nech nas muza kope!:-)

Ja by som ju asi nechal umriet. Pride mi to prirodzenejsie k jej myslienkam.
A suhlasim aj s Dusanom, ze ide o taku pretriasanu temu, ale myslim ze si to opisala tak trochu po novom a v celku ok.
Tak ako tu radi vravite. Nech muza kope!