Ozvalo sa zaklopanie na dvere, no starej panej sa nechcelo odpovedať. Vedela o čo ide, vedela, že tá osoba aj tak dvere pootvorí a vopchá svoju zvedavú hlavu do izby. Tak sa aj stalo."Dobré ránko, lady Eleanor. Ako ste sa dnes vyspali moja drahá?!"Lady Eleanor pri tom oslovení trhlo a mala chuť hodiť vankúš rovno do tváre svojej komornej. Neurobila to. Nie preto, že by to nebolo vhodné, ale preto, že sa jej nechcelo ani pohnúť. Tá prekliata komorná Miranda to vedela. No aj napriek tomu, každé ráno presne o sedem tridsať vopchala svoju zvedavú hlavu do dverí a štebotala k lady Eleanor. Ani Miranda nemala svoju paniu rada, no neurobila nič, pretože jej platila dobre. A navyše, nemala veľa skúseností a lady Eleanor Doranová bola jediná, kto ju do práce prijal. Miranda Rocheová teda nemala v pláne tak skoro od svojej nevľúdnej panej odísť. Otvorila dvere dokorán a vošla do Eleanorinej izby. Keď prechádzala popri posteli s ťažkými nebesami, venovala jej len krátky pohľad. Lady Eleanor mala oči privreté, no Miranda vedela, že ju spod privretých viečok pozoruje."Tak odtiahneš už konečne tie závesy alebo sa mi budeš po izbe prechádzať až do obeda?!" ozvalo sa zrazu spod prikrývky vytiahnutej až po pery."Pravdaže nie drahá madam," veselo zaštebotala Miranda. "Už sú roztiahnuté, " dvoma rýchlymi, nacvičenými ťahmi roztiahla závesy a otvorila okno."Koľko krát ti mám opakovať, aby si to okno nechala zatvorené! Nedokážeš si zapamätať, že okno neotváram pred obedom?" Pravdaže si to Miranda pamätala, lenže jej bolo úplne jedno, kedy si lady Eleanor praje otvoriť okno. Bola v izbe teraz, tak ho otvorila. A urobí to aj zajtra, aj napozajtra a až keď príde december, tak si to okno lady Eleanor vychutná zatvorené až do poludnia. Cestou von z izby vzala Miranda krčah s vodou, aby ho naplnila a priniesla späť.  "Nezabudni mi nahriať utierku na tvár," zavolala za ňou lady Eleanor, keď Miranda zatvorila dvere."Akoby som mohla zabudnúť, keď mi to každý deň pripomínaš ty stará striga," mrmlala si Miranda popod nos cestou do kuchyne.Lady Eleanor vo svojom veľkom dome žila sama. Manžel jej umrel už dávno a Miranda ho nepoznala. Vďaka svojej zvedavosti však o ňom vedela dosť veľa. Vedela, že k lady Eleanor nebol nikdy milý, láskavý ani priateľský a Miranda verila tomu, že k takej osobe človek milý ani nedokáže byť.

"Dobré ráno, " pozdravila Mirandu Anna, kuchárka v sídle lady Eleanor. "Vodu som už ohriala a utrierka na tvár bude teplá čo nevidieť, " povedala, no Miranda ju nevnímala. Vyšla s krčahom do záhrady a vyliala vodu na trávnik. Bolo krásne ráno. Slnko sa pomaly predieralo cez mraky. Večné mraky Londýnu, pomyslela si Miranda a zasnívala sa. Snívala o tom, že ona je paňou v tomto viktoriánskom dome. Snívala o tom, ako si večer sadá ku krbu vo veľkej knižnici, v ruke drží pohár vína a je pripravená na príchod mužskej návštevy… "Mala by si stáť nohami pevne na zemi, " povedala Anna, vytiahnuc krčah z Mirandiných rúk. "Prestaň už snívať o hlúpostiach a choď panej odniesť to, čo potrebuje." "Tá potrebuje jedinú vec… Truhlu, " odvrkla Miranda a vošla za Annou do kuchyne. Anna jej podala zohriatu utierku, zabalenú do ďalšej čistej utierky. Vodu, ktorú predtým nahriala naliala do polovice krčahu a doliala ho studenou, aby mala lady Eleanor vodu príjemne teplú. "Nechápem, prečo ju tak veľmi nenávidíš, " povedala Anna."Ja?" čudovala sa Miranda, kladúc krčah a utierku na veľkú tácku. "Ja ju nenávidím? A čo ona? Nikdy pre mňa nemá pekné slovo, vždy len šteká ako pes. Nič sa jej nepáči čo urobím. Prečo by som ju nenávidela?" vzala tácku a odišla z kuchyne.

Prešla cez jedáleň do chodby a na chvíľu sa zastavila. Dvere do knižnice boli pootvorené, slnko sa vlievalo dnu cez závesy, ktoré odtiahla Delia. Delia McGoffová bola domáca lady Eleanor. Nepracovala u nej oveľa dlhšia ako Miranda, a hoci lady Eleanor trávila viac času s Mirandou, Deliu mala radšej. A to sa Mirande veľmi nepáčilo. Podišla k dverám a nazrela dnu. Delia práve odtiahla závesy na druhom okne výklenku a rukou si odháňala neviditeľný prach spred tváre. "Keby si poriadne upratovala ty jedna falošnica, nebolo by tu všade toľko prachu, " zahundrala si popod nos a rýchlo sa pobrala na poschodie k svojej panej.

Lady Eleanor už sedela pri toaletnom stolíku, mydlo mala pripravené vedľa lavóra, vlasy schované pod čiapkou a čakala. Keď sa dvere otvorili a vošla Miranda, vrhla na ňu zlostný pohľad. "Mám pocit, že si obehla s tým krčahom celú ulicu, kým si mi ho priniesla. Daj to sem, " schytila krčah a obratne si naliala vodu do lavóra. Miranda stála po jej pravej strane a držala tácku vo výške jej ramien. Nepovedala ani slovo. Snívala o večierku, ktorý by usporiadala na počesť jej smrti. Lady Eleanor mala už vyše šestdesiat rokov, no bola stále plná sily. Jediné čo ju z času na čas prinútilo zostať v posteli bola reuma.Lady Eleanor si namočila ruky a tvár, a vo vode rozmočila trochu mydla. Potom si vzala z tácky utierky, opatrne ich rozbalila, jednu namočila a umyla sa ňou, tú teplú si potom priložila na tvár. Chvíľu si vychutnávala príjemné teplo, potom utierku znova poskladala, mydlovú vodu vyliala do vedra pod stolíkom a naliala si čistú, ktorou si tvár opláchla a tak svoju rannú očistu tváre ukončila."Dnes sa budem kúpať, " povedala Mirande. "Po šálke čaju mi priprav kúpeľ.""Čo by ste si dnes dali na raňajky, drahá lady Eleanor?" opýtala sa Miranda sladkým hlasom."Povedala som, že po šálke čaju si dám kúpeľ. Čomu z toho si nerozumela?" opýtala sa lady Eleanor prekvapene."Asi si neželáte pomocť s obliekaním, keď sa chcete kúpať,"povedala Miranda, ignorujúc jej ironický tón."Nie, neželám. Slečna McGoffová už vstala?" Eleanor si stiahla čiapku z vlasov a začala sa česať."Myslím, že som ju počula kašľať v knižnici, " uškrnula sa Miranda."Kašlať? Je chorá? Pošli ju za mnou, keďže ideš s vecami naspäť do kuchyne, potrebujem s ňou o niečom hovoriť." Miranda pochopila, pozbierala všetko späť na tácku a odišla z izby.

Pomaly zišla po shodoch a nazrela do knižnice. Delia začala s každonenným upratovaním, Miranda ju nechcela rušiť. Zaniesla veci do kuchyne, kde Anna už začala s prípravou raňajok."Dnes si dá len čaj, a potom sa chce kúpať, " napodobňujúc arogantný tón lady Eleanor, položila tácku na stôl. Zvalila sa na stoličku a pozorovala Annu ako krája chlieb. "Mala by si to všetko poumývať a poodkladať, " napomenula Anna Mirandu. "Čaj je už hotový, tak jej ho môžeš ísť odniesť.""Vôbec sa mi tam nechce ísť, " povedala Miranda a oprela sa o lakeť. "Čo keby si tam išla ty a rovno sa jej opýtala, čo by si jej urodzenosť priala na obed a na večeru?"

"No, aspoň raz máš v hlave niečo normálne, " pousmiala sa Anna a vzala pripravený čaj k lady Eleanor.