V poslednej dobe som bol témou nevery priam presiaknutý. 

Nenávidím skutočnú neveru, a hoci som o nej aj sám čosi napísal, nerád o nej čítam. 

Napriek tomu som sa na to dal, lebo píšeš ozaj dobre, a tak nejak sa do tých tvojich detailov dá ukryť tá nechuť, a celé dielo si tak napriek všetkým ostatným pocitom vychutnávam. 

Zostaň aj naďalej s múzou a držím palce v pisateľskej kariére. ;) 

Velmi pekne Ti dakujem za komentar!

Tiez sa k nevere nestaviam velmi priatelsky a keby to bolo v mojej moci, uplne by som ju vymazala zo sveta, pretoze dokaze neuveritelne ublizit...

Som rada, ze si si moje dielko precital, a Tvoj nazor na moje pisanie si ozaj cenim. Dakujem.

Sama by som sa na takuto temu asi nedala, no vies - sutaz je sutaz, treba skusit stastie...pri tej prvej poviedke som sa do toho tak vzila, ze ma hlava bolela este dva dni po dopisani ...

Nech ani Teba muza neopusta!!!

Neviem prečo všetci myslia, že stačí si nájsť toho pravého a ihneď  život pojde  ako po masle a  láska  bude trvať až po hrob atd. Kedy už pochopia, že každý  vzťah je predovšetkým ťažká duševná práca. Aj lásku aj priateľstvo je treba  pestovať ako vzácnu kvetinu, starať sa o ňu, venovať sa jej- inak po nejakom čase zvädne. A potom uschne a uhyne. Je pravda, že v rozpade každého vzťahu  na vine sú vždy dvaja-hoci podiel viny nemusí byť rovnaký. Ale ak sa vám zdá , že vaša kvetinka posobi zvädnuto, prečo ne urobíte maximum aby ste ju oživili? Prečo mnohé radšej utekajú po novú kvetinku? A potom,kedy  im uschne aj ta, nárekaju o životnom sklamaní, o tom že nemajú v láske šťastie a že láska  vôbec  neexistuje. Existuje. Len prestaňte nariekať a pracujte dušou.

Moc pekná poviedočka. Milovanie s peknou nadržanou vydatou paničkou je, teda pre mňa, to pravé - orechové. Juj!

dik za komentar...

...co uz na tom preco sa pacilo, hlavne ze sa pacilo...

Ak dvoríte vydatej žene, cíti sa ako otrok, ktorého posadili na trón :)