PREŠKOLOVACÍ KURZ PRE MUŽOV

Cieľ kurzu:
Školenie, ktoré by umožnilo mužom využívať tú časť mozgu, o
ktorej
nemajú poňatia, že vôbec existuje.

Časť 1: Po

http://poviedkyonevere.sk/clanok?article_item=ano-ci-nie&skin=poviedky

ÚRYVOK

<

http://poviedkyonevere.sk/clanok?article_item=ja-a-ty-vs-ty-a-ona&skin=poviedky

 <

Zo spánku ma prebral šepot, ktorý akoby prichádzal spoza mňa.

Uprostred noci za mnou prišla jedna z mladších sestier a povedala, že ma ide pomasírovať. Mala unavené oči, no predsa prišla.

...

Ale veď ona ich predsa miluje. Síce každého trochu inak, každého trochu viac či menej, dnes či včera.

Telom mi prebehol strach z toho, či z nášho rozhovoru niečo začula. Na tvári Márie Heleny sa mihali podobné myšlienky.

Pozrela som na svoje ruky. Jednou som zvierala Heleninu ruku, druhú som mala vedľa tela. Pohla som prstami. Na chvíľu mi odľahlo. Pohľadom som skĺzla k svojim nohám.

Videla som ako autá prudko brzdia na prašnej ceste a ako sa všetci snažia pomôcť.

Máriu Helenu som videla len večer, keď mi priniesla šálku čaju a jablko. „Ako ti to ide?“ opýtala sa podávajúc mi puknutý hrnček, kedysi s červenými kvetmi.

Mali sme zbalených pár vecí, ktoré sme potrebovali na tri dni. To bol čas, na ktorý nám Matka Predstavená dovolila odísť.  Zdalo sa mi to málo, no bola som vďačná aj za to.

V noci ma prebudilo chvenie. Nie v mojom tele, to si už na chlad privyklo. Steny sa chveli a začula som dunenie.

„Dnes nie, sestra Mária Agáta,“ odbila ma matka predstavená, len čo som vošla do jej kancelárie.

Hej ty! Čo hrabeš sa...

...v rozpadnutej zemi!

Hej ty! Čo skrývaš sa...

...za stromom v tieni!

"Tak, myslím, že je čas íst do vane," povedala som po polhodine. Bolo osem večer.