- Filipko, Filip, - volala šepotom, aby ostatných nezobudila.

           Asi hodinu sedela s nepríčetným výrazom v tvári na zemi. Filipko si spokojne gagotal  v postieľke. Bola rada, že ho žiadne sklo nezasiahlo. Ani si neuvedomila, ako mu mohla ublížiť. Pomaly vstala a poobzerala sa okolo seba. Zahanbila sa. Toto predsa nie je ona. Nikdy nemala takéto histerické záchvaty. Nikdy nič nerozbila. Až na výnimku hádok s Lukášom.

         Ráno našla Silvia vedľa seba len prázdnu posteľ. Hneď si všimla, že Lukáš v nej nespal. Nebývalo zvykom, aby si niekedy po sebe ustlal. Rozospatá vošla do obývačky. Našla ho natiahnutého na gauči. Ani sa neunúval prezliecť sa. Len sa tak zvalil a zaspal. Vilo spal v Rasťovej izbe. Pozrela sa na hodinky. Bolo skoro pol ôsmej. Sklonila sa nad Lukáša a chcela ho prebudiť. Dnes mal ísť predsa do rannej. Len čo sa k nemu priblížila, znova ucítila tú neznesiteľnú vôňu ženského parfému. Odradilo ju to. Vrátila sa naspäť do izby a ešte sa natiahla vedľa Filipka. Ten sa pomrvil, ale spokojne spinkal ďalej. Zažmúrila si oči a premýšľala, komu by táto vôňa mohla patriť. Bola si istá, že ju odniekiaľ pozná. Len si spomenúť...

          Skoro ráno niekto hlasno zatrieskal na dvere. Zničená rozospatá Silvia šla otvoriť. V kuchyni to vyzeralo ako po riadnom fláme. Lukáš spal natiahnutý na gauči. Všade bolo cítiť alkohol a cigarety.

        Ďaľšie dni prebiehali celkom pokojne. Lukáš chodil každý deň za Silviou a za synčekom. Nikdy neprišiel z prázdnymi rukami. Raz priniesol Silvii čokoládu, alebo lízatko, či inú drobnosť a ani na Filipka nezabudol. Správal sa priam vzorne. Chodil do práce, prestal vymetať bary a ani s Mišou Horníkovou sa už nestretával. Vedel, že Silvia ju nemá rada a nechcel ju dráždiť. Zo všetkých síl sa snažil, aby mu odpustila a aby sa vrátila. Vytrvalo plnil všetky jej želania a Silvia pomaly mäkkla.

         Prešla len niekoľko krokov a znova sa ozvalo nepríjemné zvonenie telefónu. Otočila sa a vrátila sa do chodby. Zdvihla slúchadlo a hneď ho položila. Postavila sa pred veľké zrkadlo, ktoré bolo osadené v ručne vyrezávanom drevenom ráme s motívom ženy a pozerala sa na obraz, ktorý sa pred ňou objavil. Pobozkala synčeka na líčko.

         Vrátila sa do izby, Filipka uložila do postieľky a hodila sa na vankúš. Mala pocit, že sa každú chvíľku zblázni. Nahlas vzlykala a ani si neuvedomila, že vedľa jej postele sa objavila sestrička.

Moje srdce

Moje srdce bolo rozbité na kúsky,

         Prebrala sa až na naliehavý hlas sestričky, ktorá na ňu volala, aby otvorila oči. Handričkou jej otierala spotenú tvár a suché popraskané pery. Slabo ju tľapkala po lícach až kým konečne neotvorila oči.

         Lukáš ostal sedieť sám za stolom s číslom štyri. Vypil niekoľko vodiek, vyfajčil celú krabičku cigariet. Pôsobil odpudzujúco. Jeho zanedbaný výzor zvýrazňoval nepríčetný výraz. Úplne stratil pojem o čase.

          Vyzliekla sa z čoraz nepohodlnejších riflí, aby si uvoľnila telo a spokojne sa natiahla na posteľ. Nechala si zasvietené. Ležala na chrbte a pozerala na strop. Cítila sa vyčerpaná. Bola šťastná, že bola doma a že sa stretla aspoň s mamou. Bolo jej ľúto za Tobičkom. V ťažkých chvíľach jej bol najlepším priateľom. Iba on o nej vedel všetko, iba on vedel, čo všetko ju trápilo a teraz bol preč. Nenávratne. Mala pocit, akoby stratila kúsok seba. Spomínala ako ho dostala, ako s ním chodila na prechádzky, ako bol pri tom, keď sa spoznala so Zdenkom, ako pri nej kňučal, keď plakala do vankúša...

Dni sa pomaly míňali až prešiel celý mesiac. Silvia trávila svoje dni stereotypne.

Každé ráno poupratovala, ale len svoje veci, potom nachystala niečo na jedenie a poobede chodila za svojou sesternicou. Bolo im spolu dobre. Jedna druhú navzájom povzbudzovala a dávali si nejaký pocit istoty. Dlhé hodiny sedeli pri kartách, alebo len tak ležali na posteliach hore bruchami.

         Strhla sa. Otvorila oči a prudko sa posadila. Niekto tresol dvermi. Rýchlo si znova ľahla a s búšiacim srdcom sa tvárila, že spí. Dvere do izby sa rozleteli. Silvia stuhla a čakala, čo bude nasledovať. Bála sa, že ak je to Lukáš, že sa na ňu znova vrhne. Celá sa triasla. Niekde v mozgu cítila svoje srdce ako bije. Bála sa, aby ju neprezradilo. Dvere sa pomaly s vrzgotom zatvorili. Vydýchla si. Potichu vstala a pootvorila dvere. Snažila sa, aby bola čo najtichšie, ale pánty zaškrípali a priamo pred ňou stál Lukáš. Okamžite zbledla. Šklbla sebou, ale už bolo príliš neskoro na to, aby sa vrátila nazad do izby. Všimol si ju. V duchu si začala nadávať, že bola taká neopatrná. Lukáš sa pozrel smerom k nej. Pomaly sa otočil a odišiel. Stratil sa v obývačke. Nepovedal nič, ani sa nepozdravil. Stála v úžase medzi dvermi. Ani nevedela či sa má tešiť, že ju ignoruje alebo či má zúriť. Vo vnútri ju to žralo, ale rozhodla sa, že to nechá tak.

- Prečo mi to robíš? Čím som ti ublížila? Ja som ťa chcela prekvapiť. Nič som v tvojich veciach nehľadala a keby som bola tušila, že ťa to tak nahnevá, ani by som sa ich nedotkla. Každá žena sa predsa stará o veci svojho muža.

 Silvia sa prebudila na nepríjemné vrčanie, ktoré sa ozývalo z kuchyne. Vilo chystal raňajky. Rýchlo sa poobliekala a vošla do kuchyne. Chvíľu ho pozorovala a usúdila, že sa v kuchyni dobre vyzná.

        Prišiel večer. Dvere na chodbe sa otvorili a do bytu sa vrútil zápach alkoholu. Tak a zase je naliaty, myslela si Silvia a ticho sedela vo svojej izbe. Vedela, čo bude nasledovať.  Otec si ide vybiť svoje nervy.

         Niekto hlasno zaklopal. Mama prešla do chodby a otvorila. Pred dverami stál Lukáš a na tvári mal výraz trpiteľa. Veľmi dobre vedel ako zapôsobí týmto výzorom na jej mamu. Vedel, že s ním bude súcitiť a že prinúti Silviu, aby sa s ním porozprávala. Pozvala ho ďalej. Lukáš vošiel, vyzul sa a hneď sa posadil na stoličku v kuchyni. Bez opýtania si zapálil. Rozťahoval sa, akoby bol doma.

         Silvia počúvala ich rozhovor a bola znechutená. Lukáš sa jej hnusil ešte viac ako pred tým. Prečo tak dokáže oblbnúť jej mamu?  Práve jej mama mala najväčšiu zásluhu na tom, že sa jej z minúty na minútu protivil viac a viac. Stále do nej hučala, nútila ju, aby s ním ostala, ba dokonca, aby sa k nemu nasťahovala a Silvia stratila aj tú poslednú štipku sympatie, ktorú k Lukášovi prechovávala. Čím viac jej mama ospevovala Lukáša, tým viac ho Silvia nenávidela.

 Nastal čas, aby prestala robiť nočné šichty. Zašla za svojim novým predákom, dohodla sa s ním a on jej ochotne vybavil prehodenú zmenu. Keď ich skupina mala nočnú, Silvia šla do druhej skupiny na poobednú. Takto si nadrábala hodiny, aby jej pri výplate nechýbali.         

  Vzťah medzi ňou a Lukášom bol stále na bode mrazu, ale už sa spolu aspoň normálne rozprávali, čo sa dalo pokladať za úspech. Chvíľami mala nutkanie povedať mu, že je tehotná, ale vždy si to napokon rozmyslela. Mama na ňu stále naliehala a tlačila, aby mu to konečne povedala a Silvia sa bála, že by to ešte v ten deň oľutovala. Hoci sa Lukáš snažil sekať dobrotu, Silvia mu už neverila. Vždy, keď sa pokúsila byť k nemu milšia, spomenula si ako nechutne ju ponížil pred jeho otcom v tú omylnú augustovú noc.Za pár minút z nej dokázal urobiť ľahké dievča a Silvia mu to nemohla zabudnúť.