V Novom roku 2010 želám veľa lásky, zdravia, porozumenia a pokoja. Lebo Nový rok je sviatok pokoja a mieru. Podobne ako Vianoce. Najlepšie vyznejú osobné želania. Kvôli tomu sme sa stretli aj my: Šárika z Dublinu, Zorka z Terstu a ja z Nitry. Zaspomínali sme si. Najmä na to, že aj v čase krutých bojov a v tieni všade číhajúcej smrti sme mysleli na lásku. Lebo láska zvíťazí nad všetkým. Najprv sme si prečítali vianočné a novoročné pohľadnice od našich priateľov. Z minulého roku. A potom po roky starostlivo uschovávanú kópiu listu. Ešte úvodná poznámka k tomuto listu: Keď naša päťka bola v Afganistane, tak rozhovory Šáriky, Zorky a Gusta, teda mňa, boli odpočúvané cez ploštice. Wandu a Richarda ale nikto nesmel odpočúvať. Obaja totižto mali v našej päťke výnimočné postavenie. A aj v celej spravodajskej sieti. Odpočúvané rozhovory sa potom zasielali ako zašifrované správy v predpísanom tvare. Po prvé: od 6 hodiny ráno, v rozsahu 24 hodín, časový údaj zaokrúhlený na celé minúty. Po druhé: úryvky z Nového Zákona vo Svätej Biblii. Boli to šifrovacie kľúče. Po tretie: samotná správa. V každej správe sa preto nachádzalo jedno alebo aj viacej slov z úryvkov, uvedených na začiatku správy. Nebolo nutné využívať ako kľúče to isté slovo. Postačujúce bolo aj podobné slovo. Kvôli sťaženiu dešifrovania sa viacej používali cudzie slová a mená.

„6:03. Navrátili sa inou cestou. Matúš 2,12.

ŠÁRIKA. Tento ťažký rok už dnes končí. Chvála Bohu, že sme ho v zdraví prežili.

„Jo ho hoe!

Traft ihr das Schiff im Meere an,

blutrot die Segel, schwarz der Mast?

Auf hohem Bord der bleiche Mann“

Je to začiatok z piesni Senty. O večných návratoch pri hľadaní cesty života. Z Wágnerovej opery Blúdiaci Holanďan.

GUSTO. Lermontov to zase ospevoval takto.

„Belejet parus odinokij

v tumane moria golubom čto iščet on v strane daľokoj? Čto kinul on v kraju rodnom?“ Pri počúvaní takýchto piesní zažívam zvláštny pocit. Nazývam som ho ako pastierska hra SciFi. Skrátene pastorálie SciFi. Pri tom cítim aj prítomnosť mimozemšťanov. Žijú tu s nami. A pozorujú nás. Cestou k nám prekonali obrovské vzdialenosti. Ak to dokázali, tak sú to múdre tvory. Preto hneď pochopili, že ľudia na Zemi postupne všetko zničia. Vody od prameňov až k oceánom. Krv Zeme. A Zem vykrváca. Dažďové pralesy. Pľúca Zeme. A Zem sa udusí. Už aj tak vymierajúce druhy rastlín a živočíchov. Tvorstvo Zeme. A stratí sa tak zmysel života Zeme. Cesty Božej prozreteľnosti sú nevyspytateľné. Možno, že Boží trest bude na nás zoslaný cez mimozemšťanov. Vyhubia nás. Aby pred nami zachránili Zem. Ale ľudia sa aj sami navzájom zabíjajú. Ako my. Tu v Afganistane. 9:06. Keď sa postil štyridsať dní a nocí, pocítil hlad. Matúš 4,2. GUSTO. Po včerajšej nočnej snehovej búrke snáď bude dnes pekný deň. A vedľa mňa je pekná žena. Keď Dávid náhle ochorel, tak sme sa obávali, že či sa za neho nájde náhrada. Si ale vo všetkom rovnako dobrá ako on. A máš aj pekné meno. ZORKA. Otec mi dal meno podľa príbehu z roku 1914. O učiteľke Zorke a Nikolovi Glasinčaninovi. Porozprával mu ho jeho priateľ Ivo Andrič. Potom ho opísal v románe Most na Drine. Most dal postaviť vezír Bosnianskeho pašalíka Mehmed paša Sokolovič. Pochádzame z Mostaru v Bosne. Potom sme sa presťahovali do Báčskeho Petrovca vo Vojvodine. Tam som začala chodiť do školy. Bola to slovenská škola. Preto má moja slovenčina srbský prízvuk. Sú to pekné spomienky na minulosť. Na rozdiel od prítomnosti, ktorá ma desí. Dostali sme sa do poriadnej šlamastiky. Spolu aj s arabskou päťkou. Päť mladých chlapcov. Mustafa a Ali padli v boji. Júsuf bol zabitý už tu v jaskyni. Česť ich pamiatke! Prežili iba Sulejmán a Hárun GUSTO. Vďaka Šárike sme ale všetci z našej päťky nažive. Lebo dobyla pre nás túto veľkú jaskyňu. Škoda, že si to nevidela. Bol som pri tom a kryl ju streľbou zo sapíku. Na nepriateľské guľometné hniezdo v jaskyni hodila zväzok granátov. Hneď po výbuchu tam vbehla. A všetkých zblízka dorazila s bodákom. Je to prírodná pevnosť s jediným vchodom. S dobrým výhľadom. Je tu prameň s pitnou vodou, podzemný potok a jazierko. Máme čo piť. A máme aj dostatočnú zásobu jedla. Kádečka, teda konzervy denné. Hlad nám nehrozí a nemusíme sa ani postiť. V zálohe je aj potrava bohatá na bielkoviny. V jaskyni je veľa netopierov a červov. 10:26. Blahoslavení sú smútiaci, lebo budú potešení. Matúš 5,4. ZORKA. Človek je krehká nádoba. Raz naplnená smútkom a inokedy potešením. S krehkou chrbticou, ktorá sa dá ľahko zlomiť. Najľahšie na obidvoch koncoch. Kvôli dĺžke ramena páky. Lebo čím je páka dlhšia, tak tým je účinnejšia. Ako pri naprávaní chrbtice. Stačí len nasadiť páku a zatlačiť. Rozdiel je v tom, že keď chcem napraviť chrbticu, tak to urobím pomaly a jemne. Keď to urobím rýchlo a silne, potom chrbticu môžem aj zlomiť. Tak bol zabitý Júsuf. Krčnú chrbticu mal zlomenú chvatom s pákou. Dajte mi pevný bod a ja s pákou pohnem osou Zeme. Tak povedal Archimedes. GUSTO. To tvoje „tak povedal“ sme si už osvojili. 11:48. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Otče náš, ktorý si na nebesiach! Ale nás zbav zlého! Amen. Matúš 5,16 a 6,9 a 6,13 Lukáš 11,2 a 11,4. GUSTO. Vošla si, zastavila sa a teraz stojíš proti svetlu. Ako v bojovom postoji. Svetlo ti svieti medzi nôžkami. Je to nádherný pohľad. Spomínam si na bratislavské kúpalisko. V dvojdielných, mokrých a priliehavých plavkách si vyšla po schodíkoch na okraj bazéna. Ja som stál pred tebou. Slnko si mala za chrbtom. Stála si ako v pozore. Slnečné svetlo ti presvitalo v medzierkach medzi prekrásnymi, dlhými, štíhlymi a vyšportovanými nôžkami. Na štyroch miestach. Zdola nahor. Nad členkami, pod a nad kolienkami. A úplne hore medzi stehienkami. Bola to oslava krásy. Tak majú vyzerať dokonale krásne ženské nôžky. Sú ako vystrihnuté z knihy o ženskej kráse, ktorú mi ukazovala Mária. Zúčastňovala sa na miestnych súťažiach krásy. Síce ani raz sa jej nepodarilo vyhrať. A ani dobre umiestniť. Prirovnávala to k Olympiáde. Lebo nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. A aj s radosťou si to vychutnať. Ženy si majú v zdraví užívať všetky radosti zo života, vykonať tak dobré skutky pre svojich milovaných a zbavovať sa zlých napätí vo svojom tele. Potom budú vyzerať a aj cítiť sa omnoho mladšie ako tie, ktoré si to odkladajú na neskoršie časy. Súvisí to s činnosťou žliaz s vnútorným vylučovaním. Mária sa vydávala po päťdesiatke. Ale vyzerala vtedy ako zachovalá dvadsaťročná dievčina v plnom rozkvete. ŠÁRIKA. Na Bratislavu si rada zaspomínam. Po univerzite v Budapešti je univerzita v Bratislave moja ďalšia škola, ktorá mi prirástla k srdcu. Ako ročníkovú prácu som tam preložila z maďarčiny do slovenčiny nadávky. Zo starého vtipu. Ešte z roku 1914. Bol to vtip o džentlmenovi strážmajstrovi. 12:47. Počuli ste, že bolo povedané: Nezabiješ! Matúš 5,21. ZORKA. Pozri sa cez periskop na ten kopec vpravo. Uvidíš tam mŕtveho arabského bojovníka. GUSTO. Už ho vidím. Niektorí zabijaci pre istotu zabíjajú aj v časovom predstihu. Lebo občas nerozoznávajú rozdiely medzi fenoménmi déjà vu, jamais vu a voulez vous. Wanda ich preto nazýva Vú. 14:49. Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Matúš 5,27. GUSTO. Mata Hari mala veľa milencov. Dobre ich využila. Francúzi ju popravili zastrelením. Svoje milenky využíval aj Richard Sorge. Mal ich neúrekom! Japonci ho obesili. Úmrtnosť spravodajcov ale nie je až tak veľká. Často ich vymenia za nepriateľského spravodajcu. Alebo sa im podarí uniknúť. Alebo ich nikdy neodhalia. ZORKA. Tak sme to počuli, lebo takto nám to bolo povedané. Ale aká bola skutočnosť? 16:19. A keď prišiel k nej, vzal ju za ruku, zdvihol ju, hneď ju horúčka opustila a začala ich obsluhovať. Marek 1,31. ŠÁRIKA. Povedz mi, že ako si sa zoznámil s Máriou. GUSTO. So ženami sa zoznamujem so spôsobom, ktorý nazývam istota je guľomet. Lebo čím viackrát vystrelím, tak tým je väčšia pravdepodobnosť dobre sa strafiť. Síce je to náročné na čas a peniaze. A život je krátky. Preto si treba užiť dňa. Tak povedal Horatius. Zoznamovať sa dá na tanečnej zábave, cez inzerát, na ulici, na zástavke a podobne. Na tanečnej zábave treba zaplatiť vstupné, pijatiku a zatancovať si. Tanec je dobrá vec. Ale prečo by som mal pred zoznámením povinne si odtancovať zopár kôl ako profi boxer v ringu? Pri zoznamovaní cez inzerát treba si dopisovať, platiť poštovné a telefonické hovory. A výsledok môže byť aj nepríjemné prekvapenie. Na ulici je to zdarma. Ale ak sa chcem so ženou lepšie pozhovárať, tak ju treba zastaviť. Na zástavke žena čaká a stojí. Alebo dokonca sedí. Stačí si len prisadnúť. A navyše, ja som mal mesačník. S Máriou som sa zoznámil na zástavke. Nastupovala do električky tam kde ja. Lebo bývala neďaleko. Spolu sme precestovali dve zástavky. Na tretej vystupovala. Pracovala vo veľkosklade. Ja som vystupoval na štvrtej. Vydala sa a presťahovala krátko pred naším zoznámením. Týždeň po svadbe jej manžel odišiel pracovať do Ruska. Ako zvárač rúr. Síce dobre zarábal. Aj preto sa zaňho vydala. Chodil ale domov na Slovensko iba na víkendy. Každý alebo až každý druhý mesiac. A vtedy sa snažili využiť pre seba celý víkend. Nazývala to ako Horúčka sobotňajšej noci. Podľa svojho obľúbeného filmu od Johna Badhama. Keď jej manžel odcestoval, tak som ju po skončení práce čakal v aute. Na parkovisku vedľa skladu. Zaviezol som ju do svojho bytu v paneláku. Z magneťáku znela pomalá pesnička. Vzala ma za ruku. Zaujala tanečné postavenie a zdvihla si sukienku. Bola to veľavravné pozvanie do tanca. 17:38. A na vrchu sa páslo veľké stádo svíň a preto ho prosili, aby im dovolil vstúpiť do nich. A rozprávali im, ako bol diablom posadnutý uzdravený. Lukáš 8,32 a 8,36. GUSTO. Prosil som Máriu, aby mi dovolila do nej vstúpiť. A skrz ňu aj do rajských záhrad. Lebo najblahodarnejšie sú tie myšlienky, ktoré ozdravujú naše duše. Pri nich sa mozog a žľazy s vnútorným vylučovaním striedavo prekrvujú a odkrvujú. Dýchanie sa zrýchľuje a striedavo sa mení jeho hĺbka. ŠÁRIKA. Aj ja dobre poznám blahodarne účinky takýchto myšlienok. 18:49. A tých, ktorí majú nad nimi moc, nazývajú dobrodincami. Lukáš 22,25. GUSTO. Pre tých, ktorí majú moc a dokonca to považujú aj za dobrodenie, je všetko dovolené. Je to jedna zo zásad v Dostojevského románe Diablom posadnutí. Pretože účel svätí prostriedky. Prostriedky ale máme obmedzené. Naša rádiostanica má byť špičkovým výdobytkom techniky. A zase vypadla. Je to zákon schválnosti. Lebo práve teraz musím odosielať hlásenia o preletoch lietadiel. ZORKA. Sústreď sa a zvládneš to. 20:52. A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka. Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. Lazár, poď von! Ján 3,14 a 11,41 a 11,43. ŠÁRIKA. Ako dlho trvala tvoja známosť s Máriou? GUSTO. Iba pol roka. Jej manžel si našiel dobre platenú prácu v Prahe. Aj s ubytovaním. A ona sa chystala presťahovať za ním. Namiesto nej mala do skladu nastúpiť Katka. Pre prácu v potravinárskom sklade stačilo mať platný zdravotný preukaz pracovníka v potravinárstve. So všetkými zdravotnými vyšetreniami. Katka preukaz mala, bola pekná a ovládala umenie prvého dojmu. Vedúci skladu ju preto ihneď prijal do zamestnania. V rámci svojej výpovednej lehoty ju Mária zaúčala do práce. Hneď prvý deň jej nástupu do zamestnania som ich obidve po práci autom priviezol na súdružskú návštevu. Do môjho bytu. So záujmom som si vyslyšal Katkin príbeh. Rodičia jej zahynuli pri dopravnej nehode. Vyrastala v detskom domove. V učňovke sa vyučila za mäsiarku. Učil tam Laco, ktorého opustila manželka. Kvôli jeho mladšiemu kamarátovi. Bol to cukrár. Pripomenulo mi to film Sladký vták mladosti. Od Richarda Brooksa. Laco s mäsiarskym vykosťovacím nožom stál pred cukrárňou. A vykrikoval. Poď von! Cukrár vyšiel s poľovníckou brokovnicou. Laco sa vrátil do učňovky. Sedel na lavičke. Tíško plakal. Po chodbe práve išla Katka. Bolo to ešte na začiatku jej prvého školského roku na učňovke. Ich zraky sa stretli. Medzi nimi to zaiskrilo. Všetko to prebehlo ako v lacnom dievčenskom románe. Laco jej vybavil ubytovanie v podnájme. U svojej nevlastnej rozvedenej sestry. Koncom roku Mária odišla nastálo do Prahy. Na oslavu Silvestra a Nového ruku som pozval Katku. Do môjho bytu. Bolo to telefonické pozvanie zakončené s pesničkou: „Na tu svätú Katarínu, zverbovali šuhajíčka na vojnu a šuhajíček verbuje Katarínu na Silvester a Nový rok čebogaj nebogaj čáry nebogaj, milú Katarínu“ Pozvanie prijala a došla. Oslavovali sme iba sami vo dvojici. V povznesenej nálade sme napísali aj list pre Máriu. O Snehulienke a siedmych trpaslíkoch. Trpaslíci našli zlatý poklad. To im zaručovalo bezstarostný život. Občas síce chodili aj pracovať do zlatej bane. Ale už len zo zvyku. Niekedy si po práci zahrali domáce pastierske divadielko. Napríklad o dobytí Tróje. „Manfred Mann 5-4-3-2-1 the Trojans waited at the gate for weeks in a wooden horse to the city they sneaked who let them in, was it the Greeks uh huh, it was the Manfreds'“ Inokedy si po práci zahrali futbal. Za svoje vysnené medzinárodné európske mužstvo: ako Ukrajinec Seretenko Taras, Rumun Sralnadescu Mihail, Talian Curaldoruri Silvio, Maďar Gulamiházy Béla, Srb Mahojakotič Slobodan, Fín Jemnetihotam Paavo a Angličan Mr. Dalby Joe. Trpaslíkom sa mená zapáčili. Preto si ich ponechali. Na Silvestra k ním nastálo prišla Snehulienka. Trpaslíci si dali novoročné predsavzatie. Prestali chodiť do práce. A celé dni iba hrali so Snehulienkou domáce pastierske divadielko. Pod vedením Tarasa. Ten poznal množstvo ľudových riekaniek a piesní – a tanečných piesní. K tomu pridal aj vlastnú tvorbu. Básničky zhudobnil, potom to všetko upravil, doplnil a prispôsobil pre muzikál. Trpaslíci sú spevavý národ. S nadšením si v muzikáli zaspievali. Spievanie je ako zrodenie. Plač novorodenca je úvodná pieseň života. „Pamätaj, že prach si a v prach sa obrátiš“ Tak povedal Mojžiš. Lebo človek je zrodený z hviezdneho prachu. „Though I dream in vain, in my heart you will remain: my stardust melody the memory of love's refrain“ Snehulienka bola peknučká, s jamkami na líčkach a v briadke, zvedavá, vynaliezavá, s bujnou predstavivosťou, veselá a radostná. „Fudžijama samá jama samé malé jamôčky sakura, sakura no-yama mo sato mo cherry blossoms, cherry blossoms, on Meadow-hills and mountains veseľme a radujme sa hava nagila hava neranenah ve nis'mecha let's rejoice let's rejoice and be happy“ V Snehulienkinej duši rozkvitala sloboda, rovnosť a bratstvo. „Liberté, égalité, fraternité make love, not war“ Snehulienka a trpaslíci sa akoby mávnutím čarovného prútiku zmenili na deti kvetín. Priestoročas lásky je víťazný. Láska všade, vždycky a nad všetkým zvíťazí. Milujte sa. Nebojujte. Láska je tá najväčšia a najpravdivejšia pravda. A pravda víťazí. Je to napísané aj na vlajke českých prezidentov. Trpaslíci si zo všetkých svojich postelí vytvorili ihrisko pre domácu olympiádu. „Na siedmych posteliach, v siedmom nebi éj rozkošná ty moja už milému cinká čižmička podkutá ide si k nám napásť svojho kohútika ležím si na ľavom boku ľavá, ľavá, proletári všetkých zemí proletár Kohútik do metra vnikol s výkrikom amor vincit omnia pre deti kvetín hippies“ Taras naučil všetkých trpaslíkov, že ako sa robí čínska, kozmetická, senzuálna, bodová a lineárna masáž, – s manupunktúrou a akupresúrou. Ako masérske chvaty používali trenie, tepanie, hnetenie, žmolenie, šúľanie, popoťahovanie, stískaní, malé frčky, hryzkanie a cucanie. Bola to ako hra na upíra. Je ukrytý v každom z nás. Bez rozdielu pohlavia. Netreba sa ho báť. Vôbec neškodí. Naopak, je užitočný, príťažlivý, roztomilý a príjemný. „Malý trpaslík, ale s veľkým“ Mihail Snehulienke hladkal ramena, chrbátik a lopatky. Obaja pri tom zažívali čarovnú premenu lopatiek na krídla láskavého anjela. Tak, ako povedal René Char: „Ty, ktorú stretávam máš krídla vedľa mojich krídel a blankyt je im verný“ Silvio Snehulienke s ukazovákom krúžil po dlani a postupne bozkával všetky jej prstíky. „Varila myšička kašičku tomu dala na tanierik a tomu na lyžičku“ Béla Snehulienku najprv pobozkal. Mala veľké a plné pery. Našpúlené do tvaru kvitnúcej ruže. S perlovým náhrdelníkom bielych zubov. Potom jej postupne hladkal pery, pusinku, noštek, líčka, uško, briadku, podbradok, kŕčok a krčnú jamku. „Keď som bozkával tvoje žhavé pery“ Slobodan Snehulienke postupne hladkal, zdola nahor, chodidla, pätičky, lýtka, kolienka a stehienka. „Nechytaj ma za kolienka tam je samá kosť radšej ma chyť za stehienka tam je mäska dosť“ Paavo Snehulienke hladkal prsíčka. „Keď šufrle šúľam, prsty si popľúvam a aj keď prsné bradavky šúľam a trepocem pri tom s prsíčkami aby plápolali, ako vlajky vo vetre pekne dám obe, kozičky k sebe a čo medzi nich dám? Kozičky moje, aj keď škúlia hlávku tvoju hneď pritúlia dve jabĺčka ti prinášam odrody gigant, uznaj sám“ Joe rozpustil Snehulienkine dlhé vlásky, urobil z nich veľký drdol, ako hniezdočko, a potom jej hladkal zadoček. „Kde ty len vtáčku hniezdo máš? Kchaj čvirikos bungalovos? Dedinka v údolí medzi dvoma kopčekmi veď od každého zámku je kľúč ktorý tajné dvierka otvára preto ponáhľam sa za ňou ale márne volám taxi, taxi tak si zatiaľ vyháňam ho na pašu ako koníčka Mehmed pašu Anička dušička, kde si bola? Anička, dám ti dukát keď ma necháš na ňu kukať Anička, dám ti aj tri ak ho môžem dať, kam patrí“ Taras Snehulienke hladkal vlásky, jemne vnikal s jedným a aj s druhým prstíkom. „Ja chcem len pohladiť tvoje vlásky, áú tak pošpásujeme si milá holubička až ti z toho sčervenajú obe líčka nerobím to nikdy bez elánu nebojím sa, že mám kolienka z porcelánu v Las Vegas a Los Angeles mi do uška ansamblos hrajú: Los Fastidos, Los Fasos, Los Lofasos a Los Balalajkos Afanasija Lofasieviča ááá Kalinka mojá jedna ruža, dve ruže, dva prstíky zvedavé husári, ružičky na tvári netrápte koníčky pod sedlom v kantári ale si zacválajte s dievkami v chotári strihám si v nej s prstíkmi ako keď bača strihá ovečku ovečka, ovečka, trojaký úžitok lúskam si v nej s prstíkmi ako Čajkovského luskáčik tralalá, ólalá, olé! Deus ex machina love machine kto dobre maže, ten dobre ide prší, prší, len sa leje nezatváraj milá dvere ale pusť ma dnuká lebo to nie je ruka, čo ťuká“ Po skončení kola si trpaslíci vymenili úlohy. „Kolo, kolo mlynské aj keď piata gumička praskne tak nič sa nestane a dievčina si zaspieva: keď mi už na gitare nezostane nič tak nevešiam hlavu a spievam si z plných pľúc: ja v sebe danu mám, ja sa ale mám ój dana ój dana, duba duba dá hoja ďuňďa hoja zaleť sokol, biely vták s piesňou lásky v tónine gé na gitarovej strune gé hlboko dovnútra na bod gé“ List pre Máriu bol aj námet pre naše domáce pastierske divadielko. Katka si zahrala Snehulienku. Ja som si postupne zahral všetkých trpaslíkov. 22:51. Aké obvinenia vznášate proti tomuto človeku? Ján 18,29. ŠÁRIKA. V závere niektorých príbehov od Agathy Christie sú prítomní všetci podozriví. Slečna Marplová a pán Poirot presievajú podozrivých cez vylučovacie sito. Vo svojich šedivých mozgových bunkách. Pokúsim sa to napodobniť. Naši podozriví sú Sulejmán a Hárun. Vnášam proti obom svoje obvinenia. Lebo zradili a vraždili. ZORKA. Hárun ale vraj má tajné poslanie. Ktoré sa dá overiť na ústredí. ŠÁRIKA. Už som sa o tom radila s Wandou. A aj s Richardom. Hneď som zaslala na ústredie šifrovanú správu. Mali teda obratom aspoň zopár slov napísať o Hárunovom poslaní. S odpoveďou sa neponáhľajú. A my nemáme času nazvyš. Nech im za to Hárun pošle ďakovný list. Ale už iba z pekla. Idem za nimi. Obaja sú na konci jaskyne. GUSTO. Mám ísť s tebou? ŠÁRIKA. Netreba. Zvládnem to sama. ZORKA. Nemali by sme ešte počkať? 23:13. A teraz zostáva viera, nádej, láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. Ale z milosti Božej som, čo som. Epištola 1. Korinťanom 13,13 a 15,10. GUSTO. Pred chvíľkou došla z ústredia šifrovaná odpoveď. Iba Sulejmán zradil. A nebol to Arab. Bol to izraelský dvojitý spravodajský dôstojník. Zabil aj Júsufa. Hárun bol nevinný. ŠÁRIKA. Kto si bez viny, hoď po mne granátom. Ale je to v pohode. Hárun tasil zbraň. Moja obrana bola nutná v súlade so zákonom. ZORKA. Snažila som sa vám veriť. Ale obaja ste boli ako Vú. Bez milosti. A nedali ste im ani štipku nádeje. Čo k tomu dodať? V srdci mi zostáva iba pocit smútku. 23:58. A potom sme nájdení aj ako falošní svedkovia. Epištola 1. Korinťanom 15,15. ZORKA. Cestou zo stráže som začula ako si spieval pre Šáriku pesničky. A pri tom spomínal Snehulienku. Minule si sa aj so mnou chcel porozprávať o Snehulienke. GUSTO. Áno. Chcel. Aj kvôli zakódovanému hrdinovi Turingovi. Vďaka nemu sa skôr skončila vojna. Zachránil viac ľudských životov ako ktorýkoľvek zo slávnych generálov. Generáli často dokázali len obetovať životy svojich vojakov. A ako bolo ocenené jeho hrdinstvo? Po skončení vojny boli potom nájdení falošní svedkovia. Na základe ich falošného svedectva ho obvinili. Za záhadných okolností bol otrávený. Ako Snehulienka. S otráveným jablkom. 2:03. Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama o sebe mŕtva. Ale nemáte, lebo neprosíte. Epištola Jakuba 2,17 a 4,2. GUSTO. Zorka už zaspala. Wanda s Richardom sú na stráži. Pri vchode do jaskyne. Konečne sami. Postoj chvíľa, si krásna. Tak povedal Goethe. Využime vzácnu chvíľu. Pekne ťa o to aj poprosím. Lebo nemáš, ak neprosíš. Vykonáme aj dobré skutky. Ty pre mňa. A ja pre teba. ŠÁRIKA. Tvoja prosba je vyslyšaná. 4:13. Vezmite si v znášaní zla a v prejavovaní trpezlivosti. Epištola Jakuba 5,10. ZORKA. Básne o láske nám pomáhajú prežiť aj pri znášaní všetkého zla. Napríklad, sú to básne, ktoré napísal Ghiyath al Din Abu'l Fath Omar ibn Ibrahim Al Nisaburi Khayyámi. Bol to básnik, vedec, matematik, hvezdár a veľký človek. Veď preto má veľké meno. Lebo tak sa vtedy prejavovala úcta. GUSTO. Tiež mám rád básničky o láske. 5:56. A tak ja, Ján, som to počul a videl. Zjavenie Jána 22,8. GUSTO. Zvažujem každé slovo. Lebo ja som pánom iba nevysloveného slova. Vyslovené slovo je ale už mojim pánom. ZORKA. Vo sne som znovu počula a videla, čo sme dnes spolu prežili. Ako v zrýchlenom filme. Bol to iba sen? Alebo som bola prebudená? Som tak smrteľne unavená, že už ani nerozlišujem snenie od bdenia.“