Mila pani Denisa, nas spolocny projekt, s mojim synom, - ku ktoremu sa dufame pridaju aj dalsi Enigmaci, - sice vychadza z Balkonu - ale to je vsetko, co ma s Balkonom spolocen a co ho s Balkonom spaja. Je to uplne samostatny projekt. Odlisuje sa od Balkonu hlavne tym, ze je omnoho viac slobodnejsi, otvorenejsi a nezavislejsi. Taky bol sice aj Balkon. Nuz, ale aj to najlepsie sa esta da niecim vylepsit. A o to sa hlavne budeme snazit. Dufajme, že vsetci spolocne. Takze nie je potrebne Balkon poznat. Pokial nieco tusite, tak mozno sa Vase tusenie aj naplni. Co sa tyka nasho vyjadrenia o tom, ze ste dobra spisovatelka, tak je to nas nazor – a ako sme uz uviedli, kazdy by mal mat pravo na svoj vlastny nazor. Ked Vas teda so synom povazujeme za dobru spisovatelku, tak je to iba nas nazor, - ktory Vy mozete akceptovat - alebo ho zamietnut - co je iba Vasa slobodna volba, bez ohladu na to, ci sa este na to citite - alebo nie. Ale Vasa poznamka, ze by ste bola rada, keby ste boli jednou z nich - teda jednou z dobrych spisovateliek - je nadejnym vyjadrenim toho, ze s velkou pravdepodobnostou sa aj stanete dobrou spisovatelkou. Hlavna vec je chciet – a pozitivne na to stale mysliet. Myslenka ma Velku silu. Je to iba otazka casu. Alebo priestorocasu - ako zvykne hovorit moj syn. Nuz a Vasa poznamky, ze sa este musite strasne vela ucit - mi nostalgicky pripomina ranne obdobie mojej mladosti - ked sme ako pionieri pozerali na nastenku, kde bolo heslo Lenina: Ucit sa, ucit sa, ucit sa! Mozeme Vas ale s istotou ubezpecit, ze Vase litererne diela, teda Vase poviedky a basnicky, vskutku v obidvoch z nas zanechali prijemne pocity radosti a stastia. Takze aj z tohoto aspektu sa uz teraz mozete povazovat za dobru spisovatelku – a to bez ohladu na to, ze sme Vas s mojim synam nazvali, ze ste fakt uz teraz dobra spisovatelka – a teda, ze v buducnosti budete este lepsia spisovatelka - jednoducho, tak to vyslo. Dakujem Vam aj za Vase prianie pre mna – a aj pre mojho syna, aby sme prezili pekny zvysok vecera. Vcera vecer som ale bol na akcii klubu Quo Vadis v nitrianskej synagoge. Temou vecera bol: Velkonocny pribeh. Aj som si tam zadiskutoval na temu: umelecke stvarnenie Velkonocneho pribehu. Vyuzil som pritom metaforicky model. Vybral som si 3 diela, ktorym som priradil 3 medaile. Bronzovu medailu malo dielo Webera a Lloyda: musical, respektive rock opera s nazvom: Jesus Christ Superstar. So synom sme si predtym pozreli aj 2 varianty jej filmoveho spracovania. Striebornu medailu malo dielo Nikosa Kazanzakisa s nazvom: Znovuukrizovanie Krista. Aj toto dielo sme si so synom pozreli vo vynikajucom filmovom sparcovani z DVD nahravky. Zlatu medailu malo dielo Michaila Afanasievica Bulgakova s nazvom: Master i Margarita. Do tretice vsetko najlepsie – lebo tu sme si so synom predtym pozreli z DVD viacere filmove spracovania tohto diela: ruske, polske a ceske. Syn ale so mnou vecer na tuto akciu nesiel. Ostal doma – a cakal ma, az sa vratim. Vratil som sa neskoro vecer, takze sme zalahli spat, lebo rano skola vola! Dnes rano som odprevadil syna do skoly. By the way, - cestou sme sa rozpravali o projekte Taborak. Az dnes doobeda som si precital Vasu spravu z weblogu. Dnes ma syn programovaci kruzok s Ing. Ludmilou Galbavou – az do 15:30 hod. Pojdem potom za nim do skoly, aby sme sa cestou mohli porozpravat. Vyuzivam kazdu casovu prilezitost, aby som sa s nim mohol rozpravat. Napriek tomu ten cas tak uteka! Vyuzijem volnejsi doobednajsi cas a napisem, zatial iba ako solista, teda bez mojho syna, este par slov o projekte Taborak. Najprv sa zmienim o tej jednoduchsej stranke. Je to technicka stranka projektu. So synom navrhujeme 2 varianty. Variant 1. je, ze syn vytvori URL s nazvom Taborak. Tam umiestnime so synom 1. kapitolu Taboraku. Kazdy Enigmak potom bude mat slobodnu moznost napisat svoju kapitolu Taboraku a publikovat je na URL Taborak. Kto prv pride, ten prv melie. Pritom je samozrejme, ze na poradi jednotlivych kapitol predsa vobec nebude zalezat. Je to iba obycajne cislo kapitoly. Vsetci spoluatori Taboraku budu mat moznost napisat si co sa im zachce – a kedykolvek sa im zachce. Absolutne pri tom nebudu zavisli na akychkolvek terminoch sutazi, uzavierok sutazi, pravidiel sutazi, - a podobnych odmedzeniach. Pokusime sa samozrejme zohnat aj nejakych sponzorov – a ked sa nam to podari tak fajn. Nuz a ked sa nam to zatial nepodari, - tak budeme skusat dalej – az pokial sa nam to nakoniec predsa len podari. To nie je iba prehnany optimizmus. To ja aj dobre casom overena vlastna skusenost. – Ale medzitym Taborak sa bude dalej, slobodne a nezavisle rozvijat. Nebudeme totizto stracat cas. Time is money. Ale cas je predsa este viac ako peniaze. A pre kazdeho su dvere stale otvorene. Nezalezi na kvantite, ale na kvalite. Pripomina mi to vtip o kvartete: V nasom kvartete hrajeme iba traja – brat a ja – a brata nemam. Nastasie, ja mam brata Jozefa Sokola. Ten sa postara o graficku stranku Taboraku. Takze zatial sme v projekte Taborak iba traja Sokolovia: moj syn Augustin Sokol junior, moj omnoho mladsi brat Jozef a ja. Variant 2. by ale bol este vyhodnejsi. Zial, jeho realizacia zavisi aj od administratora URL pre Enigmakov. So synom si to predstavujeme tak, ze by administrator vytvoril temporary folder s nazvom: Taborak, v ktorom by sa postupne kumulovali vsetky kapitoly Taboraku. Why not?! S uctou, Augustin Sokol.

Mila pani Denisa a Sara, vraciam sa k nasmu prispevku v tomto weblogu, ktory sa tyka nasho povodne zamyslaneho projektu Triumvirat – a to aj preto, ze ste sa nas na to mila Denisa aj pytali. Nuz, tak uz to nie je projekt Triumvirat, ale Taborak. Jeho meno – a aj pointu – sme zmenili, ked sme spolocne so synom citali – a nasledne potom aj komentovali Vase a aj Sarine literarne vytvory – v ktorych este budem pokracovat, lebo Sarin dennik je obsiahlejsie dielo. Povodna inspiracia pre tento projekt bol slovensky grupenroman s nazvom: Balkon, ktory vychadzal v 11 pokracovaniach v tom istom kulturnom a literanom mesacniku, v ktorom vysla aj nasa poviedka s nazvom: Odin, – a ktora je sucasne aj nasim zatial jedinym prispevkom v Enigme. Prvu kapitolu Balkonu som napisal ja – a to ako jediny nespisovatel – ostatnych 10 kapitol napisali nasi zanmi slovenski spisovatelia. Uvodna cast 1. kapitoly Balkonu sa odohrava pri taboraku. Preto sme nas navrhovany projekt nazvali ako Taborak. Na Balkon si s nostalgiou a laskou spominam. Napriek tomu mu ale vycitam to, ze tam absentuje zensky prvok. To akoby narusalo harmoniu jinu a jangu. V lirerarnom prostredi Enigmy je to fajn, lebo tu je aj kopec dobrych spisovateliek – napriklad Denisa a Sara – a pravdepodobne tam budu aj dalsie. A pravdepodobne aj dobri spisovatelia. Nasa otazky teda su: Dalo by sa takyto spolocny projekt aj zrealizovat? – A co na to povie sirsia obec Enigmakov? S uctou, Augustin Sokol a Augustin Sokol junior.

Mila pani Sara,pri komentovani Vasho prispevku som pisal aj o knihe, ktoru som si dnes kupil. Je to kniha s nazvom Slovensky bigbit od Lubosa Jurika a Daoda Suhajda. Na starnach 295 az 308 je tam pisane aj o kosickom bigbite. Kniha je vsak pomerne draha - teda na nase slovenske pomery - ale v ramci Europskej unie je to vraj O. K. Preto Vam preposielam tuto pasz z nasej prezentacie Marketka:
„Prelom však nastal až vtedy, keď sólový gitarista nastúpil na vysokú školu a bližšie sa zoznámil so svojim dobre známym gitaristom Augustínom Sokolom ... (...) Poslednou kvapkou bol podraz rivalskej kapely pred celkom vypredaným amfiteátrom, kde sa práve konal filmový festival (asi 25 000 ľudí). High Brow, ktorí boli toho dňa hlavnou kultúrnou vložkou (akýsi ‚predskokan‘ pred samotným filmom festivalu) úplne vybuchli! Zlyhala aparatúra. Do diaľky asi dvoch kilometrov nad amfiteátrom, až do blízkych ulíc štvrte Nové mesto sa rozliehal spev speváka, ale samotnú hudbu nebolo vôbec počuť. Iba piskot nespokojných divákov ... A aparatúra nie a nie naskočiť. Všetko to trvalo nekonečných 20 minút. Potom gitaristi znechutene vytrhli svoje káble zo zosilňovačov a odišli preč z pódia ... „
(BALÁŽ Irenej: Beat na slovenský spôsob, alebo Košice a rock & roll. 2005, In: Dotyky, časopis pre mladú literatúru a umenie, č. 1/2005, 111 s., s. 50, ISSN 1210-2210.)
Markétka alias Anna. Rok po vybuchnutí High Brow v amfiteátri si vypočujem rozhovor dvoch dievčat. O ich bývalej priateľke Aničke. Učnica z elektrotechnického učilištia. Motká sa pred koncertom na pódiu. Ako Aňuška v Markétke. Tá, ktorá rozliala olej. Náhodou. Teraz to nie je náhoda. Je to zámer. Poľahčujúca okolnosť je láska k členovi rivalskej kapely. Prvá metamorfóza. Rozprávka o malej predavačke zápaliek. Na pódiu je výkonný zosilňovač. Prechádza popri ňom. Z vrecka minisukničky jej akoby náhodou vypadne vreckovka. Druhá metamorfóza. Defilé erotiky. Hela z Wolandovej suity v Markétke. Predkloní sa. Aby zdvihla vreckovku. Vykuknú jej pekné nôžky. Chlapci z High Brow si všímajú iba nôžky. A pritom jej rúčky nelenia. Vyberie z vreckovky skrytú zápalku. Strčí konček zápalky do dutinky v zásuvke zosilňovača. Zlomí zápalku. Zdvihne vreckovku so zbytkom zápalky. Trvá to iba chvíľku.
Pred koncertom technik zasunie zástrčku z kábla od predzosilňovača do zásuvky výkonného zosilňovača. Drevená zápalka nie je elektrický vodivá. Preto sa elektrický obvod neuzavrie. Následná agónia High Brow trvá nekonečných 20 minút.
Takže aparatúra nezlyhala. Veď potom by nebol funkčný ani mikrofón. A ten sa používal aj pred samotným začatím koncertu. Ak by bola elektronika gitár riadne zapojená, aparatúra by naskočila. Bez akýchkoľvek problémov. Gitaristi vytrhli svoje káble iba zo vstupov predzosilňovača. Ten však nebol zapojený do výstupného koncového stupňa výkonného zosilňovača. Kvôli malému končeku zápalky. Vracia sa utkvelá myšlienka. O unipolárnej spojke, ktorá by ľahko a okamžite zapojila každý prístroj. Ktorá by pred spojením diagnostikovala trebárs aj konček zápalky.

S uctou, Augustin Sokol – a syn – Augustin Sokol Junior.

Dakujem Nowa za dobry tip. Pozrieme sa so synom aj na tvorbu autora Rozhlad. Ako sme uz so synom pisali, je to fakt vynikajuca a uslachtila zabava. S uctou, Augustin Sokol – a syn – Augustin Sokol Junior.

Mila pani Sara, samozrejme, ze Vam dame vediet, ako sa nam Vase prispevky pacili - a to takou formou, ze ku kazdemu Vasmu prispevku napiseme nas komentar. S uctou, Augustin Sokol – a syn – Augustin Sokol Junior.