KNIHA JE OPROTI 1. VYDANIU DOPLNENÁ O CCA 100 STRÁN A O MNOŽSTVO FAREBNÝCH OBRÁZKOV.

Človek by mohol v zdraví dožiť až 120 rokov. Tak prečo žijeme len dve tretiny času, ktorý máme geneticky daný? Ešte aj to nekvalitne, v sprievode mnohých ochorení.

„Strava, ktorú ľudia v súčasnosti jedia, je všeobecne nezdravá, spôsobuje choroby, znižuje kvalitu života a skracuje jeho dĺžku. Je to strava s mnohými degeneračnými účinkami, ktorá zaraďuje človeka medzi ohrozené druhy.“ „Až 74 % úmrtí má priamu alebo nepriamu súvislosť s výživou, ktorá najvýznamnejšie ovplyvňuje funkcie človeka, jeho odolnosť a zdravotný stav.“ „Západná medicína nelieči príčinu, ale dôsledok ochorení a kladie dôraz na liečbu syntetickými liekmi.“ Mnohí z nás tušíme, že tieto konštatovania sú pravdivé, no napriek tomu nemáme dostatok síl zmeniť svoje nezdravé stravovacie návyky. Knižka Výživa človeka I je publikácia, ktorá nám ozrejmí všeobecné zákonitosti fungovania ľudského organizmu, predpoklady jeho dlhovekosti a spôsoby liečenia a prevencie chorôb stravou. Dozvieme sa o príčinách niektorých chorôb, ktoré spočívajú v narušení vonkajšej a vnútornej rovnováhy človeka nad hranicu únosnosti. Zaujímavé sú súvislosti medzi krvnou skupinou a výživou ako aj informácie o rovnováhe v imunitnom systéme a dennom, nočnom, mesačnom a ročnom biorytme. Pochopíme, že každý človek má svoje špecifické požiadavky na výživu, ktoré ak sú realizované, znižuje sa chorobnosť organizmu a predžuje sa vek. Tento možno len zdravou výživou zvýšiť v našich podmienkach najmenej o 10 rokov. Vyhýbaním sa rizikovým potravinám a úpravou stravy, ktorú denne prijímame je možné opraviť a ozdraviť štruktúry poškodené predchádzajúcim nevhodným stravovaním a životným štýlom. Táto odborná publikácia je vhodná aj ako doplnkový študijný materiál.

OBSAH

Predhovor

1. Úvod

2. ZÁKLADNÁ TERMINOLÓGIA, TRIEDENIE VÝŽIVY
2.1 Z ákladná terminológia
2.2 Výživa dobrá
2.3 Výživa nadmerná
2.4 Výživa nedostatočná
2.5 Výživa narušená
2.6 Výživa diétna
2.7 Výživa umelá
2.8 Hladovanie, pôst
2.9 Výživa plnohodnotná
2.10 Výživa fortifikovaná
2.11 Výživa ochranná
2.12 Diétne systémy

3. POSTAVENIE ČLOVEKA V POTRAVNÝCH REŤAZCOCH BIOSFÉRY
3.1 Biosféra
3.2 Rastliny, tvorcovia primárnej organickej hmoty
3.3 Živočíchy, spotrebitelia organickej hmoty
3.4 Spotrebitelia so zmiešanou potravou
3.5 Rozkladači, pretvárači, remineralizátori
3.6 Potravné reťazce a siete
3.7 Porovnanie človeka s inými konzumentmi

4. TYPY ĽUDÍ PODĽA DRUHU VÝŽIVY
4.1 Príčiny rôzneho typu výživy človeka
4.2 Mäsoživný typ, karnitrof
4.3 Rastlinnoživný typ, fytotrof
4.4 Vegetariánsky typ, vegetarián
4.5 Všeživný typ, omnitrof
4.6 Celkový prehľad
4.7 Historický vývoj výživy človeka
4.8 Hospodársko-kultúrne typy a výživa človeka
4.9 Krvné skupiny a výživa ľudí
4.9.1 Stručná charakteristika krvných skupín
4.9.2 Krvná skupina O
4.9.3 Krvná skupina A
4.9.4 Krvná skupina B
4.9.5 Krvná skupina AB

5. NAJVÝZNAMNEJŠIE ZÁKONY PLATNÉ VO VÝŽIVE ČLOVEKA
5.1 Všeobecne
5.2 Zákon optima
5.3 Zákon maxima
5.4 Zákon minima
5.5 Zákon homeostázy
5.6 Zákon adaptácie
5.7 Zákon prirodzeného výberu
5.8 Zákony genetické
5.8.1 Historický prehľad
5.8.2 Genetické choroby
5.8.3 Základ genetických chorôb
5.8.4 Transkripcia génu a translácia genetickej informácie
5.9 Zákony mutácie
5.9.1 Mutagénne zmeny
5.9.2 Rozsah a forma poškodenia DNK
5.9.3 Následky mutácií
5.9.4 Umelé využívanie mutácií
5.10 Zákony imunity a integrity
5.10.1 Všeobecne
5.10.2 Základné zložky imunitného systému
5.10.3 Nešpecifické mechanizmy imunity
5.10.3.1 Fagocytóza
5.10.3.2 Komplementový systém
5.10.3.3 Špecifické mechanizmy imunity
5.10.3.4 Špecifické mechanizmy humorálnej imunity
5.10.3.5 Špecifické mechanizmy celulárnej imunity
5.10.3.6 Kooperácia buniek pri imunitnej odpovedi
5.10.3.7 Príklady autoimunitných chorôb
5.10.4 Hlavný histokompatibilný komplex človeka
5.10.5 Imunoregulačné látky
5.10.6 Slizničná imunita
5.10.7 Antiinfekčná imunita
5.10.7.1 Antivírusová imunita
5.10.7.2 Antibakteriálna imunita proti intracelulárne parazitujúcim baktériám
5.10.7.3 Antibakteriálna imunita proti extracelulárne parazitujúcim baktériám
5.10.7.4 Ostatné parazitujúce organizmy
5.10.8 Anafylaktické imunitné reakcie a výživa
5.10.8.1 Alergické ochorenia
5.10.8.2 Anafylaktická hypersenzitívnosť
5.10.8.3 Imunokomplexová hypersenzitívnosť
5.10.8.4 Bunková hypersenzitívnosť
5.10.8.5 Kladný vplyv imunitných reakcií sprostredkovaných protilátkami IgE
5.10.9 Nádorové ochorenia
5.10.10 Vzťahy medzi rakovinou a výživou
5.10.10.1 Všeobecne
5.10.10.2 Úloha výživy
5.10.10.3 Nové nádeje

6. REGULAČNÉ SYSTÉMY
6.1 Enzýmy
6.1.1 Najvýznamnejšie enzýmy a koenzýmy
6.1.1.1 Superoxid dismutáza
6.1.1.2 Koenzým Q10
6.1.1.3 Enzýmy tráviace
6.1.1.4 Papaín
6.1.1.5 Bromelaín, ficín
6.1.1.6 Najvýznamnejšie enzymatické výživové doplnky
6.2 Hormóny
6.2.1 Nešpecifické hormóny
6.2.1.1 Melatonín
6.2.1.2 Ľudský rastový hormón (ĽRH)
6.2.1.3 Dehydroepiandrosterón (DHEA)
6.2.2 Ženské pohlavné hormóny
6.2.2.1 Estrogén
6.2.2.2 Progesterón
6.2.2.3 Fytoestrogény a fytoprogesteróny
6.2.2.4 Záverečné poznámky o ženských pohlavných hormónoch
6.2.3 Mužský pohlavný hormón
6.2.3.1 Testosterón
6.2.4 Ochrana pred rakovinou prostaty
6.2.5 Hormóny štítnej žľazy
6.2.5.1 Tyroxín a trijodtyronín
6.2.5.2 Hypotyreóza, hypertyroidizmus
6.2.5.3 Strumogénne potraviny
6.2.5.4 Vplyv vitamínov a minerálov na štítnu žľazu
6.2.5.5 Poruchy funkcií štítnej žľazy a choroby nimi spôsobené
6.2.5.6 Liečenie hypotyreózy výživou
6.2.5.7 Iné choroby štítnej žľazy
6.2.6 Hormóny vylučované prištítnymi telieskami a rovnováha vápnika a fosfátov
6.2.6.1 Metabolizmus vápnika a fosfátov
6.2.6.2 Parathormón
6.2.6.3 Vplyv výživy na bilanciu vápnika a fosforu
6.2.7 Hormóny pankreasu a metabolizmus sacharidov
6.2.7.1 Metabolizmus sacharidov
6.2.7.2 Hormóny inzulín a glukagón
6.2.7.3 Poruchy funkcií pankreatických hormónov, cukrovka
6.2.7.4 Cukrovka
6.2.7.5 Cukrovka a výživa
6.2.8 Hormóny nadobličiek
6.2.8.1 Hormóny kôry nadobličiek
6.2.8.2 Hormóny drene nadobličiek
6.2.8.3 Vzťahy medzi hormónmi nadobličiek
6.2.8.4 Poruchy tvorby nadobličkových hormónov
6.2.9 Mechanizmus riadenia funkcií hormónov
6.3 Záver

7. VÝVOJOVÉ ŠTÁDIÁ ČLOVEKA A JEHO VÝŽIVA
7.1 Všeobecne
7.2 Štádium prenatálne
7.3 Štádium laktačné
7.4 Štádium infantilné
7.5 Štádium juvenilné
7.6 Štádium adultné
7.7 Štádium senektné
7.8 Smrť
7.9 Biorytmy
7.9.1 Denný biorytmus
7.9.2 Mesačný cyklus
7.9.3 Ročný biocyklus
7.10 Vek človeka
7.10.1 Priemerný vek vo svete
7.10.2 Priemerný vek obyvateľov na Slovensku
7.10.3 Predpoklady dlhovekosti
7.10.3.1 Aktívna činnosť a trénovanosť
7.10.3.2 Cyklický režim a dlhovekosť
7.10.3.3 Vodné procedúry a dlhovekosť
7.10.3.4 Výživa a dlhovekosť
7.10.3.5 Teória krvných skupín a dlhovekosť
7.10.3.6 Teória štruktúry plnohodnotnej potravy
7.10.3.7 Teória neurokrinného starnutia
7.10.3.8 Teória starnutia pri narušení hladiny pohlavných hormónov
7.10.3.9 Teória obnovy poškodených štruktúr bielkovín, cukrov a fosfolipidov
7.10.3.10 Teória voľných radikálov a starnutie
7.10.3.11 Teória obnovy funkcií štítnej žľazy
7.10.3.12 Teória methylácie S-adenosylmethionínu (SAMe) a starnutie
7.10.3.13 Teória zdokonaľovania mentálnych funkcií v staršom veku
7.10.4 Záver

8. ZDROJE VÝŽIVY 
8.1 Rastlinné produkty 
8.1.1 Obilniny 
8.1.2 Suché strukoviny 
8.1.3 Čerstvá zelenina 
8.1.4 Ovocie čerstvé 
8.1.5 Ovocie sušené, orechy a iné semená 
8.1.6 Morské a jazerné riasy 
8.2 Živočíšne produkty 
8.2.1 Mlieko a mliečne výrobky 
8.2.2 Vajcia a vaječné výrobky 
8.2.3 Mäsové výrobky
8.2.4 Včelie produkty 
8.3 Voda 
8.4 Záver

9. RIZIKÁ POTRAVÍN VO VÝŽIVE 
9.1 Potravinárske prísady, aditíva 
9.2 Potravinové alergény 
9.3 Alimentárne nákazy a otravy 
9.3.1 Nákazlivé choroby – črevné nákazy
9.3.1.1 Bacilárna dyzentéria
9.3.1.2 Brušný týfus
9.3.1.3 Paratýfus
9.3.1.4 Salmonelózy
9.3.1.5 Hnačkové ochorenia
9.3.1.6 Hepatitída vírusová typu A
9.3.1.7 Cholera
9.3.2 Helmintózy
9.3.2.1 Askaridózy
9.3.2.2 Enterobiáza
9.3.2.3 Teniázy
9.3.2. Trichinelóza
9.3.2.5 Tularémia
9.3.3 Zooantropózy
9.3.3.1 Brucelóza
9.3.3.2 Leptospirózy
9.3.3.3 Ornitóza – psitakóza
9.3.3.4 Toxoplazmóza
9.3.4 Otravy bakteriálnymi jedmi
9.3.4.1 Enterotoxikózy bakteriálne
9.3.4.2 Mykotoxikózy
9.3.4.3 Choroba šialených kráv
9.3.5 Otravy nebakteriálneho pôvodu
9.3.5.1 Otravy živočíšneho pôvodu
9.3.5.2 Otravy rastlinného pôvodu
9.3.5.3 Otrava ťažkými kovmi, dusitanmi a inými látkami

10. PREHĽAD NAJDôLEŽITEJŠÍCH ÚLOH 
10.1 V oblasti príjmu hlavných živín
10.2 V oblasti príjmu aktívnych látok
10.3 V oblasti hygieny a kvality potravín
10.4 V ostatných oblastiach 

11. Aplikácia výsledkov
1. Programovanie výživy 
2. Školenie 
3. Akademia Vitae

12. ZÁVER 
13. Použitá literatúra 
14. Odborný slovník 
15. Slovník významných osobností 
16. Register 
17. Obrazová príloha