Môže malé dievčatko zvíťaziť nad hroznými, ozrutnými obrami - ľudožrútmi, ktorí šíria strach po celej krajine?   Máte pravdu - nemôže. Iba ak ... iba ak by jej pomohol dobrý kamarát, rovnako veľký ako oni - Kamoš obor. A nemyslite si, že malá Sophia prežíva v príbehu iba strach a napätie. Kamoš obor je totiž veľmi zábavný spoločník a Sophiu i vás často rozosmeje. No a pretože má rád deti, určite sa stane aj vaším kamarátom. V knihe sa stretnete dokonca aj s anglickou kráľovnou.

lustroval Quentin Blake.
Z anglického originálu The BFG, vydaného nakladateľstvom Penguin Books Ltd. v Londýne v roku 1984, preložil Henrich Chládek.

Viac o R. Dahlovi pozri v rubrike Napísali o nás

Knihy, ktoré majú rovnako radi deti, aj ich rodičia

KTO? (ukážka z knihy)
Nebol to človek. Nemohol to byť. Bolo to štyrikrát také vysoké ako najvyšší človek. Bolo to také vysoké, že malo hlavu vyššie ako okná na poschodí okolitých domov. Sophia chcela vykríknuť, otvorila ústa, ale neozval sa žiadny zvuk. Mala vyschnuté hrdlo a celé telo jej od strachu skamenelo.
Veď bola hodina bosoriek. Približovala sa k nej vysoká čierna postava. Kráčala po druhej strane ulice, splývala s priečelím domov a skrývala sa v tmavých miestach, kam nedopadalo mesačné svetlo.
Postupovala krok za krokom, bližšie a bližšie. Navyše, pohybovala sa veľmi rýchlo. Zastavila sa, potom sa znova pohla, opäť sa zastavila.
Ale čo to, preboha, robí? Aháá! Sophia teraz videla, čo robí. Zastavuje sa pred každým domom. Zastavovala sa pri každom dome na ulici a nazerala do okien na poschodí. Musela sa skutočne poriadne skloniť, aby videla do okien na poschodí. Taká bola vysoká.
Zastavila sa a nazrela dovnútra. Potom kráčala ďalej k vedľajšiemu domu, znovu sa zastavila, pozrela dovnútra. Takto postupovala po celej ulici.
Teraz už bola celkom blízko a Sophia ju videla zreteľnejšie. Pozorne si postavu obzerala a bola presvedčená, že to musí byť OBOR. Bolo jasné, že to nie je človek. Určite to je OBOR.
Najskôr nejaký OBOR.
Sophia uprene hľadela cez nejasnú mesačnú ulicu. Obor (ak to bol naozaj obor) mal oblečený dlhý ČIERNY PLÁŠŤ.
V jednej ruke držal niečo, čo vyzeralo ako DLHOČIZNÁ TENKÁ TRUBICA.
V druhej ruke niesol OBROVSKÝ KUFOR.
Teraz sa už obor zastavil priamo pred domom pána a panej Goocheyovcov. Goocheyovci mali obchod s potravinami uprostred ulice High Street a bývali hneď nad obchodom. Sophia vedela, že obidve ich deti spia v prednej izbe na poschodí.
Obor hľadel cez okno do izby, v ktorej spali Michael a Jane Goocheyovci. Sophia ho so zatajeným dychom napäto pozorovala.

ROALD DAHL (1916-1990), známy britský autor hrôzostrašných poviedok pre dospelých, majster strachu a čierneho humoru, je zároveň jedným z najúspešnejších autorov detských kníh 20. storočia. Deťom od 7 do 12 rokov venoval viac než 20 kníh, prevažne detských bestsellerov, ktoré čítajú deti na celom svete. Nájdeme medzi nimi zbierky humorných básničiek, autobiografické prózy, príbehy zo života detí. Mnohé Dahlove rozprávky boli zdramatizované a sfilmované.

QUENTIN BLAKE (1932), jeden z najuznávanejších britských ilustrátorov, tvorca komiksov, dlhoročný prispievateľ do časopisov Punch, Spectator a mnohých iných, začal ilustrovať knihy pre deti začiatkom 60. rokov. Ilustroval knihy Roalda Dahla a mnohých iných prominentných britských tvorcov detských kníh. Spolupráca s Roaldom Dahlom bola významným obdobím jeho súkromného i profesionálneho života. Ide o mimoriadne vzácny prípad súladu dvoch autorských poetík. Blake napísal a ilustroval aj vlastné knihy pre deti. V roku 1988 dostal cenu OBE.