SME (15.2. 2006)
Svet videný očami vlka chce konkurovať čarodejníckemu učňoviKoncom minulého roka, tesne pred Vianocami sa na slovenský knižný trh dostala kniha, ktorá konkuruje nielen Harrymu Potterovi, ale aj Pánovi prsteňov. V mnohotisícových nákladoch sa vydáva v Paríži, Tokiu i v New Yorku, lebo, ako povedala prekladateľka slovenskej podoby Eva Preložníková, "román Brat Vlk patrí medzi knihy, ktoré budú deti čítať tajne s baterkou pod paplónom".
Britská autorka Michelle Paverová už ako študentka Oxfordskej univerzity začala písať prvý diel zamýšľanej šesťdielnej románovej kolekcie Kroniky dávnej temnoty, ale jej prvý diel Brat Vlk (slovenský preklad vyšiel vo vydavateľstve Enigma) uzrel svetlo sveta až v roku 2003. Obdivovateľka dávnominulých časov doby kamennej, cestovateľka a znalkyňa prírody chce svoje očarenie preniesť aj na čitateľa, ktorým má byť dieťa, ale aj dospelý, čo sa zaujíma o dobrodružný život uprostred divokej prírody.
Hoci v románe je veľa fikcie, autorka sa priznáva, že doň preniesla mnoho vlastných skúseností získaných na cestách po Nórsku, Fínsku, Laponsku a inde. Svoju fascináciu vlkmi a zvieratami vôbec pretavila do dobrodružného príbehu dvanásťročného chlapca a jeho priateľa vlka, ktorý sa odohráva v dobe kamennej. Dieťa je po smrti otca ponechané samo na seba a musí sa zachrániť podobne ako Robinson Crusoe.
Spôsob výstavby textu a riešenie niektorých situácií pripomína robinsonovský princíp, inde zasa Knihu džungle, Tarzanove dobrodružstvá či Winnetoua. To však čitateľovi nemusí a asi ani nebude vôbec prekážať, autorka ho totiž vtiahne do takých zážitkov, ktoré ho budú držať v napätí až do konca príbehu.
Na rozdiel od Harryho Pottera chlapec žije v obkľúčení prírodných duchov. Autorka ich vytvorila celú škálu a s nimi spojených mýtov, ktoré pomáhajú pravekému človekovi pochopiť prírodné deje. Aj tento moment vzďaľuje Paverovej príbeh od rozprávky a dokonca ho posúva od tradičného dobrodružstva do literatúry fantasy.
Treba ešte spomenúť dve prednosti románu, ktoré určite mali zásluhu na jeho úspešnosti. Je to výstavba dramatických momentov, správne dávkovanie, gradácia a napokon vyvrcholenie poskytujúce najprv uvoľnenie, ale zároveň prísľub, že sa ešte všetko neskončilo. Otvorenosť jednotlivých sekvencií dáva záruku aj pokračovaniu v ďalších dieloch, kde autorka nechá chlapca pomaly dospievať a spoznávať príčinu vlastného i ľudského nešťastia vôbec.
Druhou zaujímavosťou je obraz divokej pravekej prírody, ktorá má podobný účinok ako ostrov na Robinsona. Ukrýva v sebe tajomstvá, ktoré čitateľ pomaly odkrýva spolu s chlapcom Torakom a inými náhodne sa objavujúcimi ľudskými postavami.
Osobitý je svet videný očami vlka, ktorý má iné hodnotové parametre ako človek a dobre dopĺňa fantastický svet až vizuálne pôsobiaceho pravekého lesa. Vzťah chlapca a vlka je zároveň etickým posolstvom o sile priateľstva, ktoré v každom čase má svoju presvedčivosť a hodnotu.
Dospelému čitateľovi však môže prekážať niekde až dokonalý spôsob sebazáchovy dieťaťa, čo sa nedá zrovnať s predstavami o pravekom svete, človeku a prírode - i keď pripúšťame autorskú licenciu výmyslu. Autorka tento fakt zdôvodňuje svojím pobytom v primitívnych kmeňoch, od ktorých prevzala niektoré zvyky a spôsoby správania.
MARTA ŽILKOVÁ
(Autorka je publicistka)
