KNIŽNÁ REVUE
PREKVAPIVÝ DAHL – Marián Gazdík
V jednom románe Angusa Wilsona, ktorý som nedávno čítal, vystupuje postava spisovateľa kníh pre deti, ktorý sa podujal zvyšovať detskú predstavivosť, ale v svete dospelých sa cíti upätý a nesvoj. Toto konštatovanie vôbec neplatí pre anglického prozaika Roalda Dahla, ktorého slovenský čitateľ už pozná z viacerých vydaní próz "pre dospelých". V druhej polovici minulého roka sa na našom knižnom trhu objavila jeho zatiaľ prvá kniha pre deti v slovenčine (ako uvádza reklamný text na zadnej strane obálky) – Hastrošovci.
Anglo-americká literárna kritika v Dahlovej tvorbe pre deti vysoko oceňuje jeho schopnosť úplne sa podradiť detskej imaginácii a vytvoriť svet, kde dieťa môže byť dieťaťom bez toho, aby to muselo nejako ospravedlňovať. Aj v ponúknutom príbehu nájdeme jednu z ústredných Dahlových tém: všetky deti sú obete a všetci dospelí tyrani. Pravda, s istou modifikáciou - namiesto detí v knihe vystupujú sympatické opičky a vtáčiky (aj keď ich postavičky sa tiež mihnú). Autor s veľkým majstrovstvom uvádza detského čitateľa do deja tým, že sa na neho priamo obracia s krátkym expozé o bradách a bradáčoch a hneď prechádza na postavu dedka Hastroša, ktorého odpudivému zovňajšku dominuje neupravená brada. Od neho je už len na skok k babke Hastrošovej a tak sa pred nami rozvíja príbeh ich škodoradostných hier. Vzájomne si robia napriek, pretože to majú v povahe a pretože to zvyšuje komičnosť ich konania. Veľkým kladom autorovho štýlu je kompozičná hutnosť (plynulé nadväzovanie medzi kapitolami) a vypointovanosť jednotlivých kapitol. Autor sa nezdržiava siahodlhými opismi postáv, ale načrtáva ich fyziológiu aj psychológiu - a tie sedia. Pritom má odvahu záporné postavy Hastrošovcov stvárniť až prehnane negatívne. Hyperbolizácia mu slúži na to, aby sa detský čitateľ s týmito postavami nestotožnil, ale od začiatku sa voči nim v duchu postavil, teda aby "protestoval" voči ich "zlému", tyranskému správaniu. Čitateľa potom neprekvapí ich neslávny koniec, ale vníma ho ako obligátny happy-end každej rozprávky, lebo aká by to bola rozprávka, keby dobro nezvíťazilo nad zlom? Tento zdanlivý didaktizmus príbehu vyvažuje prirodzene plynúci tok detského jazyka (výrazy ako "stavme sa" či "bombardiaky").
Najväčším kladom prózy je hádam situačná komika až absurdnosť scén, v ktorých babka ponúkne dedkovi dážďovky a on ju za to nechá "vyletieť" do vzduchu.
Samozrejme, už počujem hlasy strážcov "morálnej" a "vhodnej" literatúry pre deti, ktorí pozdvihnú svoj varovný prst a namietajú: Ale to je násilie! Toto nie je vhodné pre deti, pre NAŠE deti! A či v tradičných rozprávkach Janko s Marienkou nestrčili zlú ježibabu do pece, či princ alebo popolvár neodsekli toľko a toľko dračích hláv? Istý rozdiel je azda v tom, že v Dahlovom príbehu celé prostredie aj postavy, ktoré v ňom vystupujú, pôsobia omnoho reálnejšie. O to silnejší potom bude pocit uspokojenia nad zlým koncom Hastrošovcov, ktorí tyranizovali opičky v klietke a z vtáčikov vyrábali vtáčiu paštétu. (Že by to znamenalo pokus o vytváranie nového, ekologického vedomia?) Ale tu už sa vo svojich úvahách dostávam príliš ďaleko. Zostáva mi len konštatovať, že je vhodnejšie, keď sa detským čitateľom poskytne dobrý, poctivý príbeh, ako presladené limonády domácej či zahraničnej (hollywoodskej) proveniencie.
Ešte niekoľko slov k prekladu knihy. Prekladateľka Eva Preložníková podala vynikajúci výkon. Vyhla sa štylistickým chybám a neobratným formuláciám, z textu vanie atmosféra súčasného hovorového jazyka. Isté subtílnosti zvládla s vysokou bravúrou (napríklad synonymický rad "ťuknutý, bláznivý, šibnutý, strelený, zjašený, pochabý"). Dielo sprevádzajú vtipné a originálne ilustrácie Quentina Blakea. Považujem to za jedno z malých víťazstiev vydavateľstva, pretože vhodne dopĺňajú a predstavujú inú dimenziu ponúknutého príbehu.
