Denník SME - príloha počítače

Na svete je prvá slovenská elektronická kniha

Vydavateľstvo Enigma koncom októbra zverejnilo na svojej webovej stránke prvú slovenskú elektronickú knihu - literárne dielo vo forme počítačového súboru, ktorý si môže ktokoľvek stiahnuť z internetu do svojho počítača a prečítať na obrazovke alebo vytlačiť.
Knihu Motýlik si počas prvých troch týždňov podľa údajov z www.enigma.sk stiahlo asi štyristo ľudí. Za skopírovanie (stiahnutie) súboru do počítača sa neplatí žiaden poplatok. Po prečítaní knihy by mal podľa predstavy autorky každý čitateľ vyjadriť spokojnosť s prečítaným príbehom zaslaním honoráru vo výške 1 - 99 korún. Pred stiahnutím elektronickej publikácie nie je nutné sa zaregistrovať ani vyplniť osobné údaje, a tak je následná platba len otázkou dobrej vôle čitateľov.
Do minulého týždňa za knihu zaplatilo 8 ľudí, priemerná výška platby, ktorá je zároveň hodnotením kvality knihy podľa čitateľov, je 82 korún.
V zahraničí už „elektronické knihy“ publikovalo niekoľko populárnych spisovateľov, napríklad Stephen King či Frederick Forsyth. Tí vyžadujú buď relatívne malú platbu (v prepočte 50 - 150 korún) ešte pred stiahnutím knihy, alebo dobrovoľnú platbu v stanovenej výške po prečítaní diela. V takom prípade je však publikovanie ďalších kapitol zastavené, ak nezaplatí vopred stanovené percento ľudí.
Svetlá budúcnosť elektronického publikovania sa už v súčasnosti stala súčasťou marketingového folklóru - predpokladá sa, že elektronické knihy by mali nájsť svoje miesto najmä vo vreckových prístrojoch, ktoré sa predsa len na klasickú knihu podobajú viac než monitor osobného počítača. Čitatelia však zatiaľ neprejavili veľké nadšenie pre takýto spôsob distribúcie umenia, čo optimisti pripisujú zatiaľ nedostatočnej kvalite zobrazovania a malým počtom sprístupnených diel.
Stále väčším problémom sa však stáva aj knižné pirátstvo - na internete je dnes možné nájsť a zdarma skopírovať aj veľké množstvo kníh, ktoré sú chránené autorským zákonom, pričom autorom z ich šírenia neplynie nijaký zisk. (qua)

Koľko dní žije motýlik

„Je to ešte horšie. Rodičia sa rozvá-dzajú a hovoria mi pankhart, najlepšie kamarátky ma podrazili, rozišla som sa s chalanom, ktorého som ľúbila, lebo ma podviedol s jednou z nich, nenávidím celý svet a chcem zomrieť!“ Nečítate príbeh prevzatý z tínedžerského časopisu, ale úryvok z prvej slovenskej elektronickej knihy. Až na rozdiel v dĺžke a na skutočnosť, že spoveď hlavnej hrdinky sa končí oveľa tragickejšie, než býva v časopisoch zvykom, sa Motýlik Sylvie Mozerovej nápadne podobá na podobné vyznania. Ak išlo o zámernú snahu priblížiť sa štýlu podobných časopisov s cieľom osloviť ich čitateľov, potom sa autorka zrejme nevedela vyvarovať aj nedostatkov, ktoré takéto napodobňovanie prináša.
Zovšeobecňovania, určitý schematizmus, používanie dodatočných vysvetľovaní a nedostatočné vykreslenie postáv zjavne oslabuje presvedčivosť príbehu a dáva priestor pochybnostiam o jeho vierohodnosti. Komorný príbeh s jednou dejovou líniou totiž až príliš pripomína učebnicový príklad drogovej závislosti. Michaela, ktorú nechápu rodičia, priateľ ani najlepšie kamarátky, stretne ľudí, ktorí jej ponúknu „jednoduché“ riešenie. Stáva sa závislou, ani nie tak na drogách, ako na človeku, ktorý jej rozumie a má ju rád. A keď stratí aj jeho, rozhodne sa pre samovraždu predávkovaním. Motýlik je príbeh o neschopnosti komunikovať a odpúšťať, o nepochopení vo vzťahu rodič - dieťa a o partnerskom vzťahu, v ktorom každý chce len brať a nevie sa zbaviť vlastného egoizmu. Táto neschopnosť vysporiadať sa so sklamaniami a nájsť si svoje miesto v tomto zdanlivo nezmyselnom svete vyúsťuje do tragickej pointy.
Účinok príbehu okrem nepresvedčivého používania pubertálneho žargónu výrazne znižuje aj grafická úprava knihy, ktorá nevyužíva žiadnu z výhod počítačovej grafiky a skôr pripomína vysokoškolské skriptá. Je preto možné, že ak budete čítať text na monitore, prichytíte sa pri tom, že sa neviete poriadne sústrediť a niečo vám neustále uniká. Spoliehať sa na zrakovú pamäť sa tiež v tomto prípade neoplatí: ak si budete chcieť niečo pripomenúť, neplatí žiadne „na ľavej strane hore“. Navyše vám možno bude chýbať záložka…
Nič prvé nebýva zväčša dokonalé, hoci vždy púta zvýšenú pozornosť. V tomto prípade môžeme knihe vytknúť obsahové a grafické nedostatky, ale môžeme tiež položiť otázku, či si práve takýto typ kníh „zaslúži“ elektronické vydanie. Odborné diela či príručky v elektronickej podobe sa dajú veľmi pohodlne prehľadávať a práca s nimi je jednoduchšia než pri papierovom vydaní. Krásna literatúra si však skôr žiada klasickú knižnú podobu, ktorá vás navyše často môže vyjsť lacnejšie ako „zhmotnenie“ elektronickej knihy na domácej tlačiarni.

VITALIJA BELLA