Rozhodol som sa otvoriť diskusiu k môjmu článku.
Bude len dočasná - keď článok zaktualizujem, komentáre vymažem, aby neboli "off topic". Diskutovať sa potom bude "od nuly" k novému článku. Pri aktualizácii chcem upraviť ceny na eurá a prispôsobiť ich súčasnej úrovni, pridať kapitolku o posielaní ponúk redakciám a kapitolku o vydávaní prekladov kníh z iných jazykov.

Text berte prosím zatiaľ trochu s rezervou - jednak bol písaný už dávnejšie (chystám sa ho aktualizovať, no akosi mi nevystáva na to čas), a potom - ide len o MOJE názory na vydávanie kníh, ktoré nemusia korešpondovať s názormi iných. Sú však podložené mojou 18-ročnou praxou.

Potešilo by ma, keby ste sa v komentároch podelili o svoje skúsenosti s úspešnými, či neúspešnými pokusmi vydať knihu, môžete poskytnúť iným vydávaniachtivým autorom aj adresy dobrých a lacnejších tlačiarní, grafických štúdií; vydavateľstiev, ktoré boli k vám ústretové; časopisov uverejňujúcich pôvodnú tvorbu, internetových portálov zameraných na literatúru, literárnych súťaží, kurzov tvorivého písania, prezradiť svoje postupy pri presadzovaní rukopisov, popísať činnosť vášho literárneho klubu, pochváliť sa vydanou knižkou a urobiť si zadarmo na ňu reklamu ... ap.

Môžete mi tu klásť i otázky týkajúce sa kníh, ich vydávania, predaja, marketingu, prekladov, autorských práv a pod. - som však enormne vyťažený človek, a tak sa už vopred ospravedlňujem, ak nedostanete odpoveď promptne.

V. Preložník

Myslím, že by sa tu skutočne mohla rozprúdiť dobrá diskusia, už len nahnať diskutérov.

Mal by som však jednu otázku, takú uisťujúcu na úvod. Nebude z toho nejaký problém, ak budeme menovať nejaké organizácie, ľudí, či podobne?
Nemyslím len v pozitívnom slova zmysle, ale napríklad aj v negatívnom.
Pozitívne skúsenosti napríklad s tlačovými médiami budú fajn reklama, ale čo tie negatívne. Aj tie môžeme menovať.
A skutočne nebude prekážať ak dáme odkazy napríklad aj na iné portály, stránky atď.
Možno je táto otázka zbytočná, ale ako sa vraví:
Dva razy meraj raz rež!

Ďakujem.
S pozdravom Dušan Damián.

Pred dvoma mesiacmi som navštívil niekoľko tlačiarní na Žitnom Ostrove s úmyslom vydať knihu na vlastné náklady.

Ceny sa takmer nelíšia a samotné tlačiarne sa odlišujú ani nie tak v cenách ako skôr v ponúkaných službách.

1000 kusov 500stranovej knihy, vo väzbe z tvrdého kartónu stojí na vlastné náklady cca od 2500 euro do 4000 euro. V malých tlačiarňach je ale veľký priestor na jednanie. (čo sa týka samotnej ceny, zálohy atď.)

Odporúčam z vlastnej skúsenosti dôkladne sa pripraviť na rozhovor, teda, presne vedieť: počet normostrán, farebnosť a mať detailne premyslené a spoznámkované predstavy o knihe, ktorú chcete tlačiť. Na väčšine miest majú fixné tabuľkové cenníky, ale ak sa do toho človek oprie dá sa aj zjednávať. ;)
Ja som čerpal svoje prvé informácie práve z tohoto článku a orientačne mi pomohli viac než dobre.
Takže zaň ďakujem.

Ešte takú radu by som dal, tým, čo nemajú veľa skúseností s jednaním s ľudmi v tlačiarni, že v malých tlačiarňach sú pracovníci náchylní ponúkať rôzne doplnkové služby, či zamieňať materiály - papier či atrament atď (kvalitnejšie za menej kvalitné).
Zaobaľujú to do pekných rečí, ktoré sľubujú zníženie nákladov alebo iné podobné medové motúzy, no treba trvať na svojom a pred samotným tlačením si nechať vytlačiť napríklad 10 skúšobných kníh, ktoré budú slúžiť ako vzorka pomocou ktorej je možné porovnávať finálne výtlačky.
Veľký pozor treba dať na obsah zmluvy a na to, za čo sa platí záloha. Pokiaľ totiž finálne výtlačky nie sú kvalitné, či nespĺňajú požiadavky, ktoré ste ukotvili do zmluvy, nemusíte si ich prevziať.

No a ešte dodám, že ja osobne som nakoniec dočasne upustil od svojho zámeru vydať knihu vlastným nákladom a to jednak z finančných dôvodov a jednak preto, že som sa rozhodol ju ešte prerobiť. :)

Tento článok som čítal už dávnejšie a musím sa priznať, že odvtedy si ho sporadicky prečítam opäť a vždy rád a najmä s riadnou dávkou nostalgie. Sám som patril medzi 95 percent naivných a zle píšucich grafomanov. I ja som bol bezbreho presvedčený o svojej nenahraditeľnosti pre vydavateľstvá a literárny svet. ... Človek však dozrie. Vyštudoval som filozofickú fakultu, veľa čítal, diskutoval, a až keď ma postretla pokojná a čistá múza, písal som verše. Samotné básne dokonca mali svoj vlastný čas, aby si overili nosnosť svojej čitateľnosti a umeleckej hodnoty. Naučil som sa rozpoznať báseň, skicu a nepodarok. Dokonca som sa už zamestnal a zarábam. (Peniaze, o ktorých je častá reč.) Ba čo viac, prvé úspešné pokusy zo začiatku milénia boli aj časopisecky odpublikované. ... Ale aj tak neverím autorovi článku, že by svet vydavateľstiev vo svojich edičných päťročniciach, pretlaku titulov a (čo si čo budeme klamať) bratríčkovaniu bol naklonený k debutantovi, ktorému Boh a báseň napokon predsa len podali ruku a on sa ju snaží viesť riadkami. ... Moja myseľ a duša je však kľudná. Poslušne, pokorne a v dobrej závisti som rád, že čitateľská obec mohla spoznať diela Stacha, Válka, či Laučíka. To však bola iná doba, ktorá nepodsúvala jalové diskusie (toto nie je priamy útok voči autorovi), ale učila človeka písať – alebo že by som bol znovu nostalgický za svojou trojicou učiteľov? Myslím si, že niektoré články na internete diskusia znehodnotí. Zbytočne udupe ich pointu, zmysel, cieľ a údernosť. Ale proti chorobe tohto média žiaden dišputát.

Ďakujem pekne za "uvedenie na pravú mieru". Moja manželka chce vydať knihu, no skôr pracovnú pomôcku do ZUŠ pre vlastnú triedu. Nevedeli sme ako na to a zdalo sa nám to úplne nemožné. Vďaka za Vaše návody a nápady, veľmi nám to pomohlo.
Veľa úspešných autorov Vám prajeme!

Musím sa Vám vopred poďakovať. Moje prvé pokusy o písanie podľa príručiek skôr pripomínali šmatľajúce husy, ale odvtedy pretieklo dosť vody.
Dodali ste mi sebadôveru (akokoľvek smiešne to znie).
Konečne si dokážem predstaviť predbežnú kalkuláciu toho, aké by bolo romantické pozerať sa na svoje meno na vytlačenom obale.
Ešte raz ďakujem,
Jurčíková

Zdravim...velmi obohacujuci clanok, zvlast pre mna vela noviniek.....nuz napisem to takto....dali sme do kopy 830 Eur,kniha bude rozpravkova a podla isteho vydavatelstva v meste presov nam peniaze vystacia na A5 format, 32 stran s tvrdymi doskami v pocte cca 150 KS...s farebnymi obrazkami....a som na velkych pochybach...ideme do toho s odvahou, 7 rokou pracujem na dielkach pre deti, mnohe sme zinscenovali, mam skusenost s pisanim do casopisov, stylizovanim atd....a predsa....z poslednej hodnotiacej tabulky na tejto stranke patrime cosi vysie nad 300 Eur a kritiku k tomu......
....ked ale nie je viac penazi, neda sa viac....zapajame kreativitu...mam dojem ze aspon v niecom moze pomoct....
za chyby sa ospravedlnujem....

... ak chcete, pošlite sem upresnenie podoby knihy, a ja Vám poviem, či je cena "kóšer".
Napíšte, pre aký vek je kniha určená.
Podľa toho, čo píšete:
FORMÁT A5
(menšie deti ho príliš neobľubujú, ak je kniha bohato ilustrovaná, zaslúžila by si formát aspoň B5, možno aj A4 a - ak je pre deti, čo vedia čítať, no nie sú staršie ako 8-10 rokov aj väčšie písmo. Ak je kniha pre deti okolo 6 rokov, dobrý reklamný ťah je na ňu napísať "Ideálna knižka na prvé samostatné čítanie" (jednu takú máme aj my - Zázračný prst). Rodičia prvákov ju budú iste kupovať. Vo svete sa knihy typu "picture books" (kde text je rovnocennou zložkou k ilustráciám) vydávajú v lepenej väzbe (V2) vo väčších formátoch, cena tlače tým podstatne klesne. Napr. my sme vydali knihy R. Dahla Obrovský krokodíl a Žirafa, Pelly a ja práve v týchto formátoch. Slovenskí rodičia kupujú však svojim deťom radšej knihy v tvrdej väzbe.
VNÚTRO
32 strán, papier musí byť min 80 g lesklá alebo matná krieda, ešte lepšie 90-100 g (kniha má pomerne málo strán a s tenkým papierom by pôsobila neduživo - a ak ju chcete predávať, jej cena by musela byť min. 200 Sk, aby ste dostali aspoň pár korún na zaplatenie napr. ilustrátora - kúpi si niekto 32-stranovú knihu za napr. 220 Sk?).

...a mozno by bolo aspon pre mna fajn zapojit sa do nejakej literarnej sutaze, kde by hlavnou cenou bolo vydanie knihy...myslite, ze nejake take existuju?...na mna su proste vsetky tie info o vydani knihy az moc...proste ja len pisem, chcem aby sa to citalo, ale okrem textu a prestavy o "vizazi" knihy do toho nechcem a neviem dat nic viac...ale ani nic viac, okrem citatelov ani necakam, ani nekalkulujem, ani necakam nejaku navratnost vlozenych penazi, na to som si uz zvykla,ze konicky su pozieracom penazi, ktore clovek uz neuvidi...a mozno je to len naivna predstava...
PS > komu a za kolko sa daju dat urobit odborne posudky?

Presne tak to cítim aj ja. Chcem písať, chcem, aby mi to ľudia čítali, aby ich moje diela oslovovali... ale tieto obchodné záležitosti ma nebavia. Mám pocit, že svoje si už odmakám napísaním knihy. Vydáva nech si to niekto iný. Zarábať nechcem (hoci úplne odveci by to zase nebolo), finančné prostriedky by som do toho s radosťou vložila aj všetky, čo mám, ale s tým, že dopísaním a zaplatením moja činnosť končí a môžem sa po nevyhnutnej regeneračnej pauze s chuťou pustiť do ďalšieho písania.

Od mojich štrnástich rokov alebo aj oveľa skôr bolo mojim najväčším problémom knihu napísať. Čo bude ďalej, nad tým som už nerozmýšľala - predpokladala som, že keď už bude kniha napísaná, tak "sa vydá". Napísanie pre mňa pôvodne predstavovalo absolútne víťazstvo nad všetkým. Lenže roky plynuli, dopísala som svoju prvú knihu... aj druhú... aj tetiu... aj štvrtú... a už po druhej som postrehla, že žiadna z nich akosi "sa nevydala". Došlo mi, že ju asi treba doniesť do vydavateľstva, lenže ako som sa tak začala rozhliadať po nejakých informáciách, narazila som na samé hrôzostrašné tvrdenia. Že berú len jeden rukopis zo sto. Že na Slovensku je knižný trh veľmi malý a šance sú veľmi nízke. Že aspoň prvá kniha musí byť vysoko komerčná. Že ak aj vydavateľ rukopis príjme, bude na ňom chcieť zmeniť skoro všetko. Preboha!!!

Keď som horko-ťažko po rokoch nazbierala odvahu na prvý pokus, postihol na neúspech, ktorý nemožno nazvať inak než "katastrofický". A tak som znova na začiatku. Príliš sa bojím reálne sa pokúšať vydať nejakú z mojich kníh, hoci veľmi túžim vidieť ich raz vydané všetky. Rozmýšľala som aj nad literárnymi súťažami. Do úvahy prichádza len Román xxxx, ale bojím sa, že tam sa zapája až príliš veľa ľudí a že porotcovia by mohli byť zaujatí voči určitému druhu tém - konkrétne tomu, ktorému sa venujem ja. Skúšala som si na vydanie vlastným nákladom zarobiť motivačným štipendiom, ale nakoľko moji profesori mali zdá sa oveľa menej motivácie než ja, celkové zhromaždené finančné prostiedky sú... ehm, skromné. Tak teraz neviem ako ďalej a vôbec, riešiť túto otázku je pre mňa príliš náročné - najradšej by som len písala.

Inak, okrem beletrie chcem vydávať aj náučnú literatúru. Zaujímalo by ma, aké sú tam štandarty, či má odbornú kniha väčšie alebo menšie šance ako beletria. A tiež, čo má v rámci beletrie najväčšie šance, napr. z hľadiska dĺžky (či by brali skôr hrubšiu alebo tenšiu knihu).

Napísal som knihu a ponúkol do dvoch vydavateľstiev. V prvom si aspoň nahmatkovo prečítali a odpísané mi bolo, že môj rukopis nie je na vydanie.Téma dobrá ale vraj je to akési statické dejovo.V druhom si to ani nepozreli, to usudzujem z toho, že papier ostal praktický neporušený. Podľa toho čo ste tu písali tak už to je úspech, že si ju vo vydavateľstve prečítajú.

Gaston, mohol by si prosím ťa napísať, konkrétne ktoré vydavateľstvo ti odpovedalo? Aby som aj ja pre budúcnosť vedel, kde sa nachádzajú slušný a čestný ľudia, ktorý si dajú tú námahu odpísať.
Vopred ďakujem.

Ahojte. Ja som skoro rok písala knihu-moju prvotinu-a ku koncu som si asi každý týždeň čítala tento článok. Stále ma trošku odrádzal od poslania môjho "diela" vydavateľstvu, no tento pondelok som sa rozhodla, že to risknem. Moja kniha je na štýl fantasy a vo worde (20cm,13cm) ma vyšla na 270 strán. Teraz mi už len zostáva čakať, či sa mi ozvú alebo nie. Tiež som ju poslala dvom najväčším vydavateľstvám na SR. Bola by som strašne rada, keby mi odpovedali, aj keby sa im moje dielo nepáčilo, lebo aj negatívna kritika posúva ľudí-a určite aj mňa-v živote vpred. Držte palce :) PS.: inak koľko môže trvať, pokiaľ sa ozvú vydavateľstvá? Tak cca? Vďaka.

Ahoj Anusik,
ja čítam prevažne fantazi diela a som rád, že aj ľudia na Slovensku sa snažia o takúto tvorbu. Rád by som si prečítal aspoň nejaký úryvok z tvojej (zatiaľ nevydanej) knihy, tak ak by si chcela, mohla by si nejakú pasáž uverejniť aj tu na Enigme. Dajme tomu prológ, alebo upútavka, ktorú by si rada videla na zadnej strane svojho diela.
Potešilo by ma to a možno by si si tak získala aj budúcich čitateľov tvojich diel.

Ahoj Jaro,
keď mám pravdu povedať, svojim príspevkom si ma potešil :)...to akože mám nejakú časť skopírovať tu?...och, nech mi už odpíšu z vydavateľstva, cítim sa teraz stále taká nesvoja a každú chvíľu kontrolujem mailovú schránku :/...už nech to mám za sebou aj keby sa to nikomu nepáčilo...

No, aspoň Vám tu napíšem krátky obsah.

·Mladý chlapec Trystan aj so svojim bratom majú nadprirodzené schopnosti. Zo Severného Írska sa presťahovali do malého mesta Colville dúfajúc, že tu ľahšie porazia svojich nepriateľov, ktorí sa nazývajú Tutory. Obaja chlapci žijú len a len pre pomstu a nakoniec sa ich plán predsa len podarí. No nečakaný zvrat nastane vtedy, keď sa Trystan stretne s Lili. Lili je šikovné a veľmi rozumné dievča a práve ona je tá, ktorá odhalí Trystanovu pravú tvár a obviní ho z vraždy jej spolužiaka. Nakoniec si k sebe predsa len nájdu cestu a všetci traja musia čeliť nečakaným útokom Tutorov. Všetkým ide o život.

Mňa by skôr zaujímal tvoj štýl písania a tak by som si rád prečítal akúsi ukážku. Áno, myslel som, že by si ju vyhodila tu, pričom sa tu môžeš ostrieľať, čo sa týka kritiky, aby si ju v budúcnosti dokázala zvládať.
Ono, každá kritika tvojho diela, ťa možno spočiatku rozčúli, či sklame, alebo zaskočí, no neskôr to na teba odznie a ty si z toho zoberieš ponaučenie, teda ak je tá ona kritika podaná konštruktívne a nie len nejaká závisť diskutujúceho(ale so závisťou som sa tu nestretol).
Držím palce vo vydaní knihy a dúfam, že onedlho si aj ja budem mať možnosť prečítať aspoň tú ukážku na tomto webe.
A ešte mimo tejto témy. Gaston, rád by som aj ja vedel, ktoré z tých dvoch slávnych vydavateľstiev, je to slušné, že odpovedalo.

„Idem za ním.“ rozhodla sa Lili a v zápätí stála na prahu ich domu. Vzduch vonku bol chladný a miestami zafúkal vietor, čo malo za následky zimomriavky po celom jej tele. Pouličné lampy svietili, ale ich svetlo pohltila hustá hmla, ktorá sa šírila od severného lesa. Cesta bola mokrá a Lili sa kvôli hustej hmle len tak tak vyhýbala veľkým mlákam. „Ha-ha-ha.“ začula divný smiech za svojim chrbtom. Rýchlo sa otočila, ale nikto tam nebol. Radšej zrýchlila krok, aby bola u Blazeovcov čo najskôr. Hustý krík vedľa nej sa začal zúrivo triasť a Lili sa bez váhania rozbehla. Zrazu sa pred ňou zjavila akási postava. Celá bola ponorená v hmle a ona mohla vidieť len jej obrysy. Postava sa začala k nej približovať a Lili opäť začula ten smiech! Chcela sa rozbehnúť preč, no miesto nôh mala dva veľké kamene, s ktorými nebola schopná pohnúť. „Lili prekonaj sa, Lili prekonaj sa. Musíš rýchlo odísť.“ hovorila si v hlave, no nohy ju nie a nie poslúchnuť. Postava už bola dostatočne blízko na to, aby si Lili všimla dažďom priľahnuté, hnedé, kučeravé vlasy a na tváry široký úsmev s bielymi zubami. „Och nie! Veď to je Chris!“ pomyslela si a cúvla o jeden krok.

Dobre napísané. Páči sa mi tvoj štýl. No bolo to dosť krátke, na určenie celého tvojho potenciálu. Ale ak je aj zvyšok takýto dobrý, podľa mňa to môže mať nádej na vydanie, no úprimne, neviem či práve v dvoch najväčších vydavateľstvách.
Slovenský trh totižto moc o fantazy nestojí (aspoň podľa mojich poznatkov, skôr po ňom baží ten český), ale nejaké menšie vydavateľstvo, by sa ti toho mohlo chytiť. Ale ktohovie, možno to zaujme aj týchto našich Slovenských velikánov.
Ešte na margo tej ukážky, ja som to skôr myslel uverejniť ako webblog, čo je výbornou vlastnosťou tejto stránky, že tu svoje diela môžeš uverejňovať, ak sa zaregistruješ a ľudia ti ich potom môžu hodnotiť.

PS: Rada: „Celá bola ponorená v hmle a ona mohla vidieť len jej obrysy.“ (Možno by to bolo lepšie bez toho Celá.)

Dakujem za kompliment:) a máš pravdu, hodí sa to tam bez toho Celá, ale ja mam asi viacej takých slov "navyše" :)...ja hlavne chcem počkať, pokiaľ mi odpisu z vydavateľstiev a možno potom to pošlem niekomu inému, nechcem to rozposielať hneď naraz všade. Ja by som strašne chcela poslať svoje dielo zahraničným vydavateľstvám, ale napr. taký preklad do angličtiny je veľmi drahý a sama by som to nezvládla :(

Zaujímalo by ma čo by ma vyšlo, ak by som chcel hradiť náklady na vydanie svojej knihy a jeho distribúciu vydavateľstvom. Jedná sa o beletristicky román s filozofickým nádychom vo formáte A5 /13x20/v rozsahu 180 strán. Strany z recyklovaného papiera.

Ahojte...len by som vám chcela oznámiť, že mi dnes došiel list od jedného z vydavateľstiev (I.) Napísali mi, že na vydanie to ešte nie je, ale že vidno, že mám dobrú fantáziu a mala by som si zopakovať gramatiku :/...ups, dúfala som, že tam nebude veľa chýb. No ja len tak, možno to skúsim niekde inde, pa :)

Ahojte,
manželke sprostredkovala známa vidanie knižočky(48 strán)ktorá bola zameraná odborne, ako metodická pomôcka,bez čísla ISBN. Aké to nesie riziká?
Dakujem

ktorý som si práve prečítala, a naozaj sa na ňom aj celkom pobavila, mi dosť pomohol pri mojom rozhodovaní, ako postupovať ďalej pri mojej snahe "snáď vydať" knihu. Verím tomu, že každý, kto čo i len trochu triezvo uvažuje, pochopí, že cesta k vydaniu knihy nie je úplne jednoduchá a vydavatelia ná, začínajúcim autorom, nebudu skákať k nohám.
Viac než dva roky už mám svoj okruh čitateľov a vďaka tomu, že som začala niečím, čo ľudí pritiahlo (čo si budeme hovoriť, FF na internete dnes nie je žiadnou novinkou), získala som postupom času aj užší okruh tých, ktorí oceňujú moju vlastnú tvorbu a sama som mala možnosť zlepšovať sa každým napísaným kúskom.
Napriek tomu, že ja sama nemám dosť veľké sebavedomie na to, aby som vobec niekedy snívala o vydaní niečoho vlastného, títo ľudia sa ma snažia presvedčiť, že by som to mala aspoň skúsiť.
Rada by som sa preto opýtala, či neviete, ako je to v prípade, že by som chcela vydať niečo v slovenčine, ale v ČR? Jednak preto, že tu už nejaký čas žijem a tiež preto, že vraj sú tu väčšie možnosti, že by mohlo nejaké vydavateľstvo moj rukopis prijať. Nie som si však istá, či by prijali niečo v slovenskom jazyku.

Dobrý deň,

chcel by som sa spýtať na problematiku elektronických kníh - prakticky základné informácie (mám taký dojem)... Možno pokladať za elektronickú knihu i voľne dostupné dielo, akési ,,neoficiálne,, , u ktorého po prečítaní prvej kapitoly nevyskočí poznámka a objednávke v celku za nejaké tie Eurá? Je striktne určené, kde musí byť publikované? Trocha sa v tomto presnom menovaní a definovaní strácam, pretože mám pocit, že ak niekto na svojej webovej stránke (blogu a pod.) zverejňuje pod jednou hlavičkou pravidelné kapitoly z kníh, predostiera tým (zrejme i prakticky) knihu v elektronickej forme... Samozrejme pri cielenom konaní, nie na nejaký apel návštevníka, ktorý poznámky zhrnie pod tento pojem... Ak sa nemýlim, zdá sa mi, že do určitej miery nachádzam riešenie - ak predsa návštevník vie, že napr. každú stredu dostáva na blogu autora nový článok, ktorý je v podstate označený (dajme tomu) 55/XXX, dostáva sa tak každú túto stredu k čítaniu elektronickej knihy v prapodivnej - neoficiálnej podobe. Podstata by tam mala existovať...? Číta zdarma a číta ucelený text, ktorý autor dávno dopísal a teraz ho postupne zverejňuje, keď mu (v odvolaní na tu spomínané skutočnosti) nič iné neostáva. Alebo je to inak? Prosím, či by sa nemohol vyjadriť niekto kompetentný, jednoducho niekto, kto vie presne, čo mám na mysli, resp. vie presne, v čom sú moje tvrdenia nadnesené a nesprávne. Veľmi by ste mi tým pomohli, a myslím, že i mnohým ľuďom, ktorých rukopisy sú (pri najlepšom) odmietané...

Ďakujem, Martin

Ďakujem pekne za tieto cenné poznatky.

Chcela by som sa opýtať, že aký je postup, keď knihu nepíšem, ale preložím? Vydavateľstvá majú vytypované, ktoré knihy by chceli vydať a potrebujú to preložiť, alebo ja to preložím a nájdem vydavateľstvo, ktoré je to ochotné vydať a vybaviť všetky veci čo k tomu patrí.(licencia atď.) ďakujem o odpoveď. Monika

Úsmevná poznámka:
Čoraz častejšie sa dnes nakupujú práva na preklad budúcich bestsellerov EŠTE PRED ICH NAPÍSANÍM. Robí sa to tak, že idete na najbližší medzinárodný knižný veľtrh a všimnete si, pred ktorým stánkom niektorého svetového renomovaného vydavateľstva je najväčší zhluk ľudí. Stanete si do radu, a ak máte šťastie, že v rade pred vami sa nenachádza nejaký Slovák (alebo Čech - Česi často kupujú práva pre CZ aj SK), a ste vydavateľ, podpíšete zmluvu ... a potom už len čakáte, kedy autor knihu dopíše a pošle vám rukopis. Už predtým si vyberiete prekladateľa - ale zvyčajne vyberať nemusíte - na každý jazyk už máte svojho tzv. dvorného prekladateľa. Vydavateľstvá môžu tiež osloviť napr. Slovenskú spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry (www.sspul.sk), najmä v prípade exotickejších jazykov.
Niekedy však vydavatelia zareagujú aj na ponuku prekladateľa, ktorý im prinesie hotový preklad knihy. Takýto postup však má svoje úskalia, ktoré niekedy vedú k rozčarovaniu nad zbytočnou stratou času v práci, ktorá nepriniesla svoje ovocie. A na takéto úskalia chcem nádejných prekladateľov upozorniť v pokračovaní tohto textu (o pár dní).

Zdravím, chcel by som sa opýtať pána vydavateľa na dve, mám pocit, ťažšie otázočky... Ghostwriting - u nás dosť neznáma vec, čo treba urobiť pre začiatok ?, nezdá sa mi, že stačí napísať niečo do živnosti..ide vlastne o riadne povolanie? (o tom, že sa ním nedá uživiť, hovoriť netreba... ). Moja druhá otázka smeruje do iných vôd - zaujímalo by ma, či musím riešiť nejaké autorské práva alebo duševné vlastníctvo, keď spracujem nejaké podklady pre literatúru z TV prenosu - nemusí to byť náučný pořad ani zasadanie NR SR - proste ma zaujíma, či ma niekto niekedy môže očierniť s tým, že to, čo mám teoreticky napísané v knihe, zaznelo kedysi v TV, kde to hovoril dotyčný... Bol by som Vám veľmi vďačný za odpovede...

Dobrý deň. V prvom rade sa ospravedlňujem za prípadné chyby, či už gramatické a či lexikálne. Píšem romány a poviedky. Najprv napíšem dôvod, prečo som napísal jednu poviedku, ktorú sa pokúšam vydať, je to- podľa mňa naivný dôvod . Je jedno dievča, ktoré som v časoch keď som túto poviedku písal ani veľmi nepoznal, len chodila do tej istej školy, do inej triedy. Nechápem, prečo som sa do nej zamiloval, veď som ani len nevedel ako sa volá... Asi preto, že je taká krásna, ale o tom písať nebudem. Napísal som poviedku s jej menom, poviedku kde vystupuje dievča krásne ako ona, písal som pre ňu. Keď som to dielko dokončil, poslal som jej to cez mail a potom ešte asi 3 správy... V tej poviedke som chcel vyjadriť svoju ľúbosť, to, ako veľmi ju ľúbim hoc o nej nič neviem. Neodpísala. Ach, koľko len intríg a klebiet preletelo svetom, keď som jej vyznal lásku, je to komplikované, nebudem vás tým zaťažovať a i tak to nikoho nezaujíma, nakoniec však bola moja túžba ukojená...
A teraz k pointe, poviedočku o ktorej píšem som dal prečítať priateľom, tý ma vyzdvihli do nebies... ale ako Puškin napísal: Priateľ je horší ako nepriateľ, toho sa držím. Potom som dal moju poviedku prečítať učiteľke slovenčiny, viete čo? To dievča, o ktorej som písal bola jej vnučka! To bola ale úzkosť, keď si ma zavolala na pokec, ej ako som sa len bál, či spoznala skrz poviedku moju lásku k jej vnučke. Totiž ako som povedal, v mojom dielku som jej vnučku opísal, a pomenoval rovnakým menom, ako sa volá naozaj- Skarlet. Krásne meno však?:) Slovenčinárka nechcela veriť, že to čo som jej dal na posúdenie, som napísal ja. Normálne ma obvinila, že to nie je správne odpisovať od diel iných spisovateľov, nechcem tu zo seba nič robiť, ale podľa nej tie myšlienky neboli teda na úrovni žiaka Septimy, povedala, že mám talent. Opäť hovorím- nechcem zo seba nič robiť, chcem byť pokorný a skromný :). Veď ak je niekto skutočným umelcom, jeho dielo sa raz určite stane uznaným, pozrite na Stendhala, za jeho života sa mu smiali. Alebo taký Kafka, nikdy svoje dielo nechcel vydať, ak sa nemýlim.. Proste, jej kritika ma potešila. Chcem túto poviedku vydať, má cca 50 strán A5.
Snažil som sa vyjadriť v nej myšlienky, niečo dať čitateľovi, vyjadriť psychiku zamilovaných ľudí v napínavom deji... Ale ja takto neviem povedať o čom to je, je to o láske :)
Bolo by mi cťou, ak by si tento môj dlhý príspevok niekto prečítal, och ako rád by som si vypočul vaše názory! V podstate som nič nepovedal, v podstate ani neviem o čom píšem, vlastne len diskutujem :D Ak si niekto chce prečítať moju dielko, napíšte, ako som povedal, budem poctený.

ahoj, David
nie som ani vydavateľ, ani kritik, či odborne spôsobilý radiť, no zaujalo ma, čo si napísal, a ak je to úprimné, fandím ti;
tiež som kedysi prežil príbeh lásky, podobne ako ty, neskôr, už ako poviedka, získal 1. miesto v jednej literárnej súťaži, prekvapilo ma to,pôvodne som to písal na hodinu estetiky, ale pocity.. láska bola odjakživa veľkým inšpirátorom, stáročia, kupodivu, jej príbehy sú stále originálne
ak budeš chcieť, rád si to prečítam

Dobrý deň. Prosím o radu. Vyšla mi odborná publikácia cez jednu organizáciu, lenže v mojom okolí je o knihu záujem a tak som si myslela, že by som pár kusov mohla dať vytlačiť na vlastné náklady. Pán, s ktorým som spolupracovala mi však povedal, že si musím dať vyrobiť vlastný obal, lebo poruším práva grafika. Tak ako je to? Ďakujem.

Ďakujem Vám za vysvetlenie o dotlači a autorských právach. Napísala som veršovanú publikáciu dre deti ako pomôcku pre učiteľov. Vydala to jedna spoločnosť, ktorej gestorom je náš metodik. Ja som dodala texty a obrázky a ostatné veci zariadila spoločnosť. Dohody medzi nimi nepoznám. Ja som komunikovala len s metodikom telefonicky, bez zmluvy. Predaj zabezpečil metodik a po mesiaci sa za knihou zaprášilo. Dnes mi oznámil, že to dal vytlačiť aj na CD. Nemali ma tiež požiadať o súhlas? Chcela by som vedieť, či mám nárok na časť zisku aj z predaja CD. Ďakujem a už nebudem otravovať. Dúfam.

Vďaka za podrobnosti. Ja som sa do takejto situácie dostala z nevedomosti a veľmi sa za to na seba hnevám. Žiaľ, na Vašu stránku som sa dostala, keď už boli moje texty u nich. Dlho som pred tým rozmýšľala, ako vydať knihu, určenú pre špcifickú cieľovú skupinu. Preto som to ponúkla metodikovi, ktorý nám raz prednášal. Ako som už uviedla, je gestorom spoločnosti a počas prednášky nás často odkazoval na metodiky svojich kolegov. Poochopila som, že predaj bude pre neho hračkou. Naviac, moja kniha je použiteľná priamo v praxi. Je to konkrétna pomôcka. Tak mi držte palce, aby som nabrala odvahu a bránila svoj "duševný majetok" Nemám na to povahu.

Tento komentar tu neviem ani preco pridavam.......asi je to preto, lebo ma tu moja ľava noha zaviedla

Tak vopred vyslovujem Prepac....... :-)

moj uryvok:

Vodopád mi v očiach vyvolá spomienka, ktorá patrí a aj bude patrit mojej dieťababke. Ona je moje detstvo, nie sú to kožene nohavice, ktoré kolovali v našej rodine z nohy na nohu, nie je to vôna detskej krupice, plač,……
Babka bola dieta v staruckom tele s momentmi dospelého a niekedy nepochopeného cloveka. Modré oci, vrásky, ktoré sa jej objavovali každý rok, ako letokruhy v sťatom pni stromu a pocítali jej vek, pokrcené traslavé rúcky obalené ružencom a zpínajúce modlitebnú knižku, chuducké objatie s ktorým ma obdarúvavala, zelené bolérko so zelenými gombíkmi, modré podkolienky, hrejúce jej útle nôžky, šatka na hlave….. Niekedy s humorom, ked si v kolektíve zaspomínam na destvo, spomínam na TELEFONÁT: Viete, kedže som už naznačila, že babka sem-tam zablúdila v case. Pevná linka to bolo nieco, co si musel každý z dediny dat napojit a už sa volalo. Len babke bol tefón neznámy pojem. Ja som bola v škole, mamca v práci, súrodenci rozkotúlaný po svete a otec na služobnej ceste v Prahe. Pevná linka nám slúžila ako jediné spojenie medzi nami a hlavou rodiny. Samučká babka prepletajúca nôžku po nôžke, nachodila aj niekolko kilometrov po dome. Najradšej sa zastavovala pri oknách a sledovala, zištovala poulicný nekonecný seriál a ani jedna cast dna jej nesmela újst, vyckávala, kto a kedy sa vráti domov. Zvykli sme ju zamykat v dome, je to možno smiešne, ale co môže clovek urobit pre toho koho miluje, aby mu náhodou neutiekol z domu a nevybral sa na vandrovku s cielom, že ani nevie kde jeho kroky smerujú a pri obnovení pamäte nenachádza cestu spät. No, vrátim sa spät od čoho som nechciac odbocila. Ked tak babka blúdila z izby do izby, od okna k oknu zazvonil telefón……..Nik by necakal, že v tom momente jej príde na um, cinnost, ktorá sa pri zazvonení robí. Zdvihnút slúchadlo a rozprávat.
Babča, neviem si to predstavit, lebo som ju nikdy so slúchadlom v ruke nevidela. Zodvihla a začal sa rozhovor.
“Co kricíš, čo furt kricíš”, zvolala vystrašená babca do telefónu.
“Baby, to som ja Jožo,” s prekvapením podotkol oco.
“No, čo kricíš, ty potvora” opätovne povedala babicka.
“Babi, Mariena je doma?”(to je moja mama)
“Mariena, nie je doma, a nekric.”
Skončil sa rozhovor búchnutím slúchadla.

Niekedy, a nielen niekedy, ja aj dodnes s výcitkou, ktorá sa ma drží ako tvaletý papier z verejného WC, ktorý si každý na vašej nohe, vlečúci po celej chodbe, všimne okrem vás, prilepí a nechce sa pustiť. Bol to posledný mesiac života, ktorý som mohla viacej tráviť s človekom, ktorý mi ocividne odchádzal a dával mi to pomaly, ale chápavo najavo. Den rozlúčky, mi pripadal …….
Spomínam si na záblesky ako z filmu…..Postel, pri ktorej sa postupne každý striedal a hovoril lúciacej sa starenke slová, ktoré jej pocas života, nestihol povedať….Bolelo ma len jedno, vtlácalo ma to na okraj útesu, z ktorého som sa chystala skocit. Bolelo ma len vydiet na staruckej tváry, stekat slzy, slzy, ktoré naznacovali každému jej nemohúcnost vyriect svoje posledné slová, ktoré by nám ešte rada povedala. Jej stav bol natolko zlý, že jej nedovolil v posledných chvílach vytlačit slovko z úst. Videla som a v kútiku duše dúfala, že sa jej to

podarí, ale………………………..………………………………………………………………………………………

Clovek napreduje, dospieva, ale aj napriek všetkému sa neustále vracia naspät, ci už myšlienkami, skutkami, ale aj zasneným pohladom do detstva. A tým, že zomrie neznamená, že sa jeho život skoncil, ba naopak dostal sa na dalšiu pút a život, ktorý žil na zemi, bol len akousi prípravou pre pokracovanie po smrti. Ked sa narodí dieta, má silno zovreté päste, chce bojovať, napredovat dalej a dáva to najavo plačom. Ale ak zomiera vekmi overená osoba, jej dlane sú otvorené. Dobojovala a chystá sa žiť, lež bez plaču, ten prenecháva tým, ktorí ho poznali.

Vydať knihu možno nieje problém, ale bez distribúcie sa asi ťažko pohneš.Problém je v tom, že samotný človek nemá rozvinutú sieť kníhkupectiev. Pripadá mi totiž samovražedné ísť do kníhkupectva so svojou knihou a povedať predajte mi to, je to dobrá kniha. Možno, ale iba ak do komisu. Bez reklamy, sily mena vydavateľstva a aspoň nejakého ohlasu od pár známych ľudí je to asi nemožné.Čítal som, že istá možnosť je získať peniaze ak si založíš občianske združenie. Preto som hľadal aj takúto cestu.Vzhľadom na to, že som sluchovo postihnutý,tak som hľadal možnosť cez tieto organizácie. bohužiaľ,k podpore od štátu na takéto projekty som sa nedopátral.

Jasné, že chodiť od kníhkupectva ku kníhkupectvu ako Matej Hrebenda je časovo i finančne náročné, aj keď - 50-100 kníh sa dá predať aj takto (najmä v meste, kde Ťa poznajú). Ak máš strýka kníhkupca, predá Ti knihu s rabatom 0 - 15 %, ostatným kníhkupcom budeš musieť obetovať 10% DPH + 30 % rabat. Peniaze nedostaneš hneď, ale až po predaji.
Existujú však aj iné siete, než siete predajní - e-shopy - najväčší je MARTINUS, tiež LEGENDA TRNAVA, menších sú desiatky. Tam sa dá kniha ponúknuť. Poznám prípad autorov, ktorí začínali publikovať na blogoch Enigmy, potom si vydali vlastné knihy, ktoré teraz predávajú cez Martinus.
Ďalší dôkaz, že sa to dá, je kniha Štatistika pre prax, ktorú veselo predávame už druhý rok. Vydal si ju autor sám vo vlastnom náklade, ponúkol nám ju, no a keďže nám podobná kniha v ponuke chýbala, vzali sme od neho "na skúšku" pár knižiek. Keď sme zistili, že sa predávajú, vzali sme od neho celý náklad - nielen do nášho maloobchodu, ale aj do veľkodistribúcie - jeho kniha je tak okrem našej ponuky aj vo všetkých predajniach v SR - a autor si užíva svoje peniažky. Pokiaľ sa kniha vypredá, požiadame ho o dotlač, alebo kúpime od neho práva na 2. vydanie. Takže, dá sa. Musíš však splniť pár podmienok:
- Tvoja kniha musí byť dobrá - t.j. čitatelia musia mať o ňu záujem
- na trhu nesmie byť príliš veľa podobných kníh, niečím musí byť originálna
- musíš sa duševne vysporiadať s tým, že z ceny knihy Ti zoberie
- štát 10% v podobe DPH
- kníhkupectvo = maloobchodný predaj min. 30%
- distribúcia = veľkoobchod 15-20%
Náklady na knihu musíš teda stlačiť tak, aby si nebol v mínuse. Ale to sa pri 200-300 ks náklade takmer nedá. Musíš tlačiť teda min. 1000 ks - ale to zas riskuješ, že Ti knihy zostanú doma v pivnici. Skrátka, samé ale... :-) C´est la vie.
Knihy môžeš ponúknuť aj cez webstránky záujmových združení - na stránkach sluchovo postihnutých by Ti iste uverejnili zdarma upútavku na Tvoju knihu, keby si im ju ponúkol. Najprv ju však musíš vydať.
S komisiou je oštara, no uvedom si, že keby kníhkupci "napevno" nakupovali knihy od každého vydavateľa, či chlápka čo príde do predajne, o dva roky by mali plné regály i uličky medzi nimi a prázdne bankové konto. Chránia sa teda tak, že platia len za to, čo predajú, a čo do pol roka nepredajú, vrátia. V období doslova šialenej nadprodukcie kníh je to tuším jediné schodné riešenie.
P.S. Ináč aj my predávame niektoré knihy aj 7 rokov, najmä pôvodnú slovenskú tvorbu. Treba byť trpezlivý a nemyslieť si, že sa ľudia budú práve o Tvoje dielo biť. Stačí, keď ho sem-tam niekto objaví a vychutná si ho. Aj výborné knihy sa dnes predávajú pomaly. (Kníhkupectvá sú doslova napratané "výbornými" knihami zo všetkých kútov sveta.) Sám mám radšej knihy, ktoré sa predávajú pomaly a stále, ako rôzne rýchlokvasené módne žánre, ktoré najprv ľudia 2 mesiace intenzívne nakupujú, no o rok končia zlacnené na 1 € v predajniach Lacné knihy.

velmi sa tesim ze niekoho napadla takato vec
dlho uvazujem nad knihov a dlho mam uz rozpracovane veci ale nikdy som to nevedala ,,uzavriet,, resp.rozhodnut sa co dalej Az teraz vnimam co to obnasa a samozrejme to ze idem dalej pracovat. Parada a dakujem.

mačáková

ja osobne si myslim, ze zaciatky by mali byt bezhonorarove. osobne som planoval prvu knihu poslat do nejakeho vydavatelstva bez naroku na honorar. kazdy musi nejako zacat a preco si hned pytat peniaze? ved pokial pisete knihu pre peniaze, nedavate do nej dusu a pokial do knihy nedate dusu, nikdy nebude dost dobra na to aby sa predavala (zial niekedy nestaci dat do knihy len dusu ale treba mat aj urcity talent, respektive stastie ak chcete). nie je lepsie napisat prvu knihu len preto, aby ste dali citatelskemu svetu vediet "halo, som tu a pisem, precitaj si ma" ?? kazdy si mysli ako vyda knihu a zarobi neskutocne peniaze, ludia, zobudte sa. ja len chcem aby si kedysi ludia povedali po precitani mojho buduceho diela "bola to dobra kniha, rad si ju precitam hocikedy znova"

Neviem, čo máš proti peniazom za tvorbu, je to robota, ako každá iná, ibaže oveľa ťažšia. Na bláboly o tom, aké je to nebeské poslanie zabudni - ak chceš niečo v umení dosiahnuť, musíš sa jednoducho naučiť remeslo - a to je obyčajná drina, porovnateľná s prácou v kameňolome (najmä sochári z období keď neboli karbobrúsky, príklepové kladivá a elektrické vŕtačky by vedeli o tom rozprávať). Z veľkej časti pre peniaze tvorili aj mnohí géniovia - niektorí dokonca len keď im dochádzali prostriedky, sadli za stôl a písali. V medziobdobí hýrili po krčmách, spíjali sa a laškovali s ľahkými ženštinami - tak "čerpali inšpiráciu". Aj JS Bach často skladal svoje nadčasové skladby z "prízemných" pohnútok - aby jeho široká rodina nepomrela hladom.

Takže na otázku, či myslieť pri tvorbe na len "umenje", alebo skôr na "prachy", je správna odpoveď: aj-aj. Jasné, pomer závisí to od toho, ako si ceníš sám seba - zakomplexovaný debutant pochybujúci o svojom talente bude ochotný za to, aby mu kniha vyšla aj platiť :)

Ja myslím, že pravdu máte obaja.

Ja by som si tiež honorár za knihu s radosťou odpustila, len nech vyjde. Napokon, sú ľudia ochotní za vydanie aj platiť - tomu sa hovorí vydanie na vlastné náklady. Kiežby existovala nejaká stredná možnosť medzi "investujem tam vlastné prachy" a "chcem za to dostať prachy". Pretože prvá možnosť je pre málokoho realizovateľná, na tú druhú sa zase málokto cíti.

Na druhej strane, písanie fakt vnímam ako tvrdú drinu. To prirovnanie k práci v kameňolome bolo pekné. Štve ma, keď sa niekto vyjadruje o písaní ako o "koníčku" či "kratochvíli". Poslanie-neposlanie, každý človek by bol rád, keby niekto jeho námahu občas docenil aj nejako inak než len chválospevmi, bez ohľadu na to, či si to prizná. Keby bol písanie ľahké, keby tak nebolelo, možno by sa medzi autormi našli aj nezištné povahy túžiace len urobiť niekomu radosť. Napokon, nikto si dielo nevycucá z prsta za sekundu a už aj ten čas niečo stojí.

Kde je teda pravda? Ja píšem preto, lebo ma to baví. Keby ma to nebavilo, tak nepíšem. Je to pre mňa ako droga. Občas sa jej zbavím ale ona sa ku mne vráti. Teda v prvom rade musí to človek robiť rád. Musí na to mať talent. Musí si vyhradiť skutočne aspoň tri hodiny denne ak to chce robiť. Dnes píše kde kto, ale na stavbu sa robiť nikomu nechce. Je to vlastne presne to čo písal pán VP. Veľa braku, málo kvality. Čo z toho ostáva na záver. Každý nech robí to na čo má a keď už píše nech zbytočne neplytvá písmenami po papieri. Skutočne hodnotné dielo sa dá napísať Aj v 60 tke. Ide len o to ako to napíšeš, aby to verejnosť oslovilo. Peniaze sú akousi čerešničkou na vrchu. Pravda je však v tom, že ak sa ukáže že tvoje dielo sa predáva a ty za to nedostaneš nič, tak ťa to bude sakramentský srať. Iba ak by si bol Guru. Takže platí: Keď píšem, píšem pre radosť. Keď mi to vydajú, chcem zarobiť, aby som mohol znovu písať pre radosť.

nechapte ma zle, len som chcel povedat ze ak chce clovek v dnesnej dobe prezit len vdaka pisaniu a je zatial "niemand", nema realnu sancu prezit a uzivit sa pokial nema talent. nikdy som netvrdil ze pisanie je prechadzka ruzovou zahradou, ale nehnevajte sa, je smiesne prist niekam ako neznamy autor so svojou prvou knihou a pozadovat za to hned peniaze. ako napisala adhara, pokial sa jedna o prve dielo, mojou osobnou prioritou je skor sa zviditelnit ako zarobit. preto by mi bohate postacilo, aby mi napriklad vydavatelstvo pokrylo naklady a zisk (ktory, ako tu uz bolo spominane v clanku, sa malokedy vyrovna nakladom) si kludne mohlo ponechat. ja myslim ze je lepsie, ked clovek nezaplati ani korunu akoby mal platit niekolko tisic (v pripade vlastneho nakladu knihy) a dufat, ze sa mu to vrati.

pôvodne som posielal odpoveď na Váš príspevok do diskusie, no nejako mi to blblo, tak ho adresujem prostredníctovm e-mailu, dúfam, že Vás zastihne a nebude zdržovať v práci... zasielam ho e-mailom preto, pretože ide o môj celkom aktuálny problém a myslím, že budete poznať stručnú a jasnú odpoveď... nehnevajte sa prosím, viem, že sa to nesmie brať ako poradenstvo zdarma...

Chcem sa Vám poďakovať za odpovede na otázky ohľadom ghostwritingu... chcel by som sa však ešte spýtať na jednu maličkosť: Myslíte si, pán Preložník, že za určitú formu ghostwritingu možno považovať aj písanie bakalárskych a diplomových prác, u nás v poslednom období toľko rozšírené... ? Beriem do úvahy otázku etiky, legislatívy i nelegálneho príjmu, ktorý sa v prípade legálnosti i pre svoju nižšiu hodnotu nemusí zdaňovať... Len ma to napadlo, i keď si myslím, že odpoveď je jednoznačná, uvítal by som i Váš názor, ak budete mať trocha času...
Nechcem Vás zdržovať, no mal by som ešte jednu, trocha konkrétnejšiu otázku... týka sa jednej mojej knihy, ktorú som dávnejšie dokončil - urobil som chybu, že som o jej príchode a reálnej dostupnosti dávnejšie informoval a teraz mám nevieru vysvetliť niektorým ,,duchom chudobným,, občanom, prečo je problém vydať ju na vlastné náklady... Je to v podstate 504-stranová encyklopédia, kde svoju veľkú rolu zohráva množstvo farebných obrázkov... takže náklady na tlač sú obrovské... chcem sa Vás proste opýtať (možno overiť si, neviem) na toto: ak človek nie je predsa milionárom, je asi pravdepodobné, že encyklopedické knihy sú financované prostredníctvom nejakej organizácie alebo spoločnosti, ktorej sa samotná náplň diela dotýka, či? beriem do úvahy i to, že takéto knihy väčšinou píše kolektív autorov priamo z nejakej organizácie, keďže ide o náučné knihy...chcel by som proste pýtajúcim sa ľuďom vysvetliť, že takýto typ knihy môže uzrieť svetlo sveta na papieri len v prípade, že ak napr. píšem o zdraví, patrím pod WHO alebo WHO všetko sponzoruje (hudba a agentúra atď...). Že proste nie je za normálnych okolností možné, aby som na papier vytlačil encyklopédiu, kde všetky náklady uhrádzam sám... Chcel by som od Vás vedieť, ak máte čas, či je toto moje tvrdenie správne alebo či je to jednoducho len o tom, že napr. veľký historik sa stal veľkým vďaka množstvu vlastných financií, ktoré mal v rámci propagácie svojich kníh k dispozícii...

Myslím, že tie moje dve otázky samé ponúkajú odpovede, chcel som si to len niekde overiť... postačila by mi i Vaša krátka reakcia, nechcem Vás okrádať o čas zbytočnosťami... pýtam sa, pretože chcem ľuďom odpovedať správne, čo najpresnejšie a, ako som už veľakrát zistil, tento článok a diskusia pod ním sú v tomto ohľade na nezaplatenie... Ďakujem...

Chcel by som vedieť ako si zabezpečí autor autorské práva na svoje dielo ak ešte nebol vydaný.Je jedno či napísal román, báseň alebo text piesne? Dá sa na to uplatniť autorské právo? Ak áno ako?

Práva nemusíte nijako "zabezpečovať", máte ich automaticky na všetko, čo vytvoríte. Nedajú sa ani predať, ani postúpiť na ďalšiu osobu či inštitúciu - patria Vám až do Vašej smrti. Po smrti prechádzajú na dedičov. Až 7O. rokov po Vašej smrti môže ktokoľvek voľne rozširovať Vaše dielo, ba na ňom i zarábať a nemusí si pýtať na to povolenie, ani od dedičov.

Musíte iba dokázať, že dielo ste vytvorili Vy. Ako? O tom niekedy inokedy.

-vp-

Zdravím Vás. Vďaka pánovi Preložníkovi sa už vo veciach autorských práv celkom orientujem. Ja vám však chcem teraz napísať
na výstrahu pre podobne dôverčivých,ako som solupracovala pri vydaní brožúry s metodikom z krajského školského úradu,teda mojim nadriadeným. Stále som čakala, že mi pošle nejakú zmluvu. Neposlal. Zavolal, že kniha vyšla v náklade 200 kusov a to bolo aj v jej vnútri uvedené. Na moje naliehanie mi poslal vyučtovanie, kde píše že vydal 300 kusov. Aspoň raz určite klamal.Za tlač vraj zaplatil 1850 eur. Je to na A4 na 42 stranách s lesklým obalom. Vraj ju posielal nadobirku za 8 eur plus poštovné, ktoré je 292 eur. Pritom mi hneď nazačiatku hovoril, že to posiela za 9 eur. Asi zabudol, alebo dúfa, že som zabudla ja. Môj honorár bol 200 eur. Keď som sa pýtala, či to mám uviesť do daňového priznania, povrdal, že nie, vraj čo by mi z toho ostalo. Takže tu teraz sedím a pozerám do papiera, kde píše, že z príjmov predaja 2368 eur boli výdavky s mojim honorárom 2355,40,TAkže ani technický redaktor a ani spoločnosť vlastne nezarobili nič. Sú to "boží ľudia". Keď si to celé pozorne pozriete, zistíte, že to asi nebude ko šer. A ešte jedna vec. Keď som si pozrela na webe publikačnú činnosť spoločnosti, moja publikácia tam uvedená nie je. Chcela som pomôcť svojim kolegyniam učiteľkám aby sa im ľahšie pracovalo s deťmi a aby nemuseli zháňať a upravovať texty. To sa podarilo, ale podarilo sa aj to, že na môj úkor si niekto/ a viem aj kto/ zarobil. Tak ako? Sú tie peniaze dôležité? Teraz by som už urobila všetko inak.Majte sa.

Ďakujem veľmi dobre napísaný článok. Aj ja chcem vydať knihu no má to ešte svoj čas. Námet pre istotu ani nenačrtnem a to z dôvodu absolutnej originality. Dúfam že o pár rokov sa budem tešiť veľkej obľube čitateľov. A pre tých, ktorých tento článok odraďuje od písania odkazujem. Nieje to tak čierne ako to vyzerá, dajú sa na tom zarobiť nemalé peniaze tisíce, státisíca ba miliony Eur, stačí iba chcieť a vedieť.

aby si sa neobabral, keď teda k tým státisícom eur stačí len chcieť a vedieť. Lebo chce a vie veľa ľudí.
No možno... bude tvoj nápad taký originálny, že po celom svete sa odborníci potrhajú o to, kto z nich práve tvoju krutú originalitu preloží z našej krkolomnej slovenčiny do desiatok svetových jazykov a privodí ti tak toľko spomínané státisíce eur.
Celkom seriózne ti prajem veľa šťastia.

Dobrý deň,

veľmi ma zaujali príspevky pre budúcich možno úspešných debutantov a ďakujem za ich uverejnenie. Tiež píšem (niečo na spôsob S.Kinga - no príbehy nie sú v najmenšom podobné). Je to môj koníček a asi snom každého spisovateľa je vidieť svoj rukopis stáť niekde vo výklade. Zdá sa, že to nie je také zložité, tak hádam raz si ten sen splním.

Viac ma, ale zaujíma, do akej mieri slovenský čitateľ preferuje slovenské knihy nad zahraničnými? Koľko kníh sa na SR vlastne v oblasti beletrii predá?

Ešte by som poprosil o jednu radu v písaní. Je slovenský čitateľ citlivý (negatívne al. pozitívne) na používanie zahraničných mien a miest v dielach slovenských autorov? Možno súhlasiť s názorom, že pútavý obal je základom pre úspešný predaj knihy?

Prajem veľa šťastia novým autorom.

Dobrý deň,
mám jeden dotaz , poznám jednu osobu ktorá napísala viacero kníh, pri jednej knihe ktorú napísala (predalo sa okolo 5000 výtlačkov o cene okolo 400SK, a celkové náklady boly okolo 1000000SK z toho vydavateľstvo získalo časť peňazí z grantu, moja otázka pre Vás znie , a dúfam že to nie je nejaké tajomstvo medzi vydavateľmi, je normálne aby honorár za takúto knihu bol 35000SK??

Vopred Ďakujem:)

Za ministra Hudeca, blahej pamäti, sa uzákonilo, že autor MUSÍ dostať z každého výtlačku určité % z ceny knihy, ako honorár. Ďalšia vláda túto hlúposť okamžite zrušila.

Dnes je výška honoráru, ako sa patrí na kapitalizmus, neregulovaná, môžete si dohodnúť honorár od 0 - 1.000.000 EUR. Ak autor podpíše zmluvu, z ktorej mu vyplynie len malý honorár aj pri vysokom predaji - je to jeho vec (pardon, jeho hlúposť). Ak vydavateľ podpíše zmluvu, vinou ktorej pri nízkom predaji pôjde do straty, je to tiež jeho vec (= jeho hlúposť).

Honoráre autorov beletrie na Slovensku sú pomerne malé, celé je to vlastne postavené na hlavu: najviac zarobí kníhkupec, t.j. predajca (distribučné spoločnosti často chcú od vydavateľa 50% z ceny knihy!), potom vydavateľ, a najmenej autor. Štát si berie 10%, ako DPH.

Ak ste vydavateľ, musíte zaplatiť

- tlač
- honorár
- ilustrácie
- návrh obálky
- sadzbu
- jazykovú korektúru - DPH (10%)
- cca 20% z ceny knihy distribučnej spoločnosti
- cca 30% z ceny knihy kníhkupcom
- reklamu na knihu
- réžiu (doprava, telefóny, úpravy webstránky a pod.) - ...

Často po takejto kalkulácii sa rozhodnete knihu radšej nevydávať.

**********************************
Honorár dohadujte radšej osobne. Odhadnúť primeraný honorár vopred, je umenie. Ak neviete vopred odhadnúť predaj, najlepšie je trvať na tzv. dvoj- / troj- stupňovom honorári, t.j. napr. do vypredania 2000 ks knihy dostanete povedzme 30.000 Sk, pri dotlači nad 2000 ks napr. 20.000 Sk, pri dotlači nad 5000 ks 10.000 Sk, po vypredaní 10.000 ks sa napíše ďalšia zmluva a pod.

Všetko dobré nech vás stretáva a všetko zlé nech vás obchádza v novom roku 2010. To prajem všetkým Enigmákom a zároveň ďakujem za výbornú rubriku CHCEM VYDAŤ KNIHU.PS. Dúfam, že ju nezrušíte.

Zdravím, v prvom rade happy new year a veľa úspechov vydav. Enigma v roku 2010...
chcel by som sa tu niekoho spýtať, či nevie, ako na povolenia... povolenia o publikácií, publikácií fotografií z netu alebo informácií o človekovi, ktorého chcem v knihe opísať. nemám v tom jasno, skúšal som sa na to pýtať u iných vydavateľstiev, menších, no asi nerozumeli, čo vlastne chcem... neviem, ale mám pocit, že nejaký ústny dohovor cez telefón alebo dohoda cez mail nestačí, človek súhlasí a po vydaní knihy bude chcieť peniaze za nelegálne uverejnenie a porušenie aut. práv alebo čo... no a neviem, treba notára? nejaký papier vopred stanovených štandardov? alebo len kus kanceláraku napísaný doma a podpísaný oboma stranami... veľmi ma to zaujíma a neviem, čo stačí. obabrať vás môže predsa hocikto a ako sa to potom dokáže? my sme sa dohodli? neviem, to asi nebude stačiť... pomôžeme mi prosím vás niekto??? pleaaaaaase

Dobrý deň.

Mám len pätnásť rokov, a som obyčajné dievča. Vždy ma bavila literatúra a knihy, najviac beletria. Som introvert, a tak namiesto chodenia do kina na každú hlúposť, alebo podobné veci, som už od mala vymyslela mnoho príbehov. Každý z nich zodpovedal môjmu veku, v ktorom som ho napísala. Teraz sa na nich smejem a mám ich na pamiatku. No v septembri som dostala nápad, prišlo to úplne spontánne a zrazu, okamžite som si sadla za stôl - počítať momentálne nešiel. Vedela som o čom bude príbeh ktorý chcem napísať. Vedela som meno hlavnej postavy, a aj ostatných postáv, vedela som aký bude život hlavnej postavy, aký bude jej charakter, vedela som aká bude jej rodina a vedela som ako bude jej postava počas príbehu postupovať. Vlastne som postupne v mojej mysli rozo berala chraktery každej jednej postavy, aby som potom mohla patrične dobre odprezentovať aj ich úlohy, dialogy a správanie.
Bola som šťastná že mi to napadlo - mal to byť taký príbeh pre mňa. Ale v hľbke duše som dúfala, že raz uzrie svetlo sveta. Písala som ho oduševnene, a teraz ked je už mesiac hotový a ja som mám prečítaný veľmi veľa krát, chcem aby o mojom príbehu vedeli aj iný.
Možno je môj príbeh jedna veľká fraška, ale mnoho ľudí s môjho okolia, a aj v mojej škole, či už kamaráti, profesori, rodičia, rodina, mi veľa krát povedalo že na to mám talent. A aj v to aj verím - lebo fantázia je asi môj jediný skutočný dar.
Môj príbeh možno nemá originálnu zápletku, ale ja som ju poňala z iného uhla ako ju ponímali druhý, a pospájala som tam mnoho vecí dokopy. (Dúfam že práve to z toho príbehu nakoniec neurobí tú frašku.) Snažila som sa do môjho príbehu dať také ideály, ktoré sú pre mňa správne, a zároveň som sa snažila zobraziť tento svet taký aký je - aj krásny, ale aj hrozný. Snažila som sa všetko to spojiť dokopy.
Nie vždy to bolo ľahké - niekedy som si povedala - čo si vlastne myslíš? Na svete je tak neuveriteľne veľa dobrých spisovateľov, nádejných spisovateľov, prečo práve ty?
To je dobrá otázka. Položila som si ju veľmi veľa krát, po celý ten čas čo som môj príbeh písala.
Ale nikdy som ho neprestala písať, nikdy som ho neprestala vymýšľať a snažiť sa ho urobiť dokonale, tak dokonale ako to len pôjde.
Môj príbeh sa neodohráva na Slovensku, v mojej rodnej krajine. Neodohráva sa dokonca ani v Europe. Odohráva sa v krajine, ktorá mňa osobne veľmi facscinuje najmä prírodou - v Kanade.
Možno práve preto si nájdem mnoho odporcov, aj na tejto stránke, neviem.
Meno príbehu neprezradím, ale prezradím, že tento príbeh je písaný s pohľadu hlavnej postavy ktorá sa volá Natalie.
Snažila som sa svoj príbeh stavať na charakteroch postáv, na podrobnom ale nie zdlhavom opise udalostí, miest, prídoy atd.
Myslím si, že je to presne tak aj pri dobrej knihe - pokiaľ má kniha/ film dobrý nápad, neznamená to, že sa musí podariť, a preto ju môžu zachrániť herci - dobrý herci robia dobrý film.
Charaktery v knihách robia dobrú knihu. To je môj názor. A charaktery v mojej knihe sú zaujímavé. Každá postava má svoj príbeh, ktorý bude počaš príbehu (príbeh má tri časti, zatiaľ mám napísanú jednu) vypovedaný. Hovorí o rôznych postavách - neuveriteľne dobrých a šľachetných, priemerných a obyčajných, múdrych a zodpovedných, ale aj zlých, sadistických a pomstychtivých.
Prvotný nápad nie je originálny - ale dá sa to ešte vôbec? Toľko kníh bolo napísaných, toľko príbehov ktoré sa naozaj stali - kde má človek čertať originálne nápady? Ide o to, akým spôsobom ich vypovie a ja som našla svoj spôsob.
Píšem sem hlavne preto, že chcem požiadať o pomoc. Mám len pätnásť rokov, neviem presne ako to chodí, nemám veľa skúseností v takejto oblasti, môžem povedať že nemám veľa skúseností vôbec, aj ked si to nemyslím. Neviem na koho sa mám presne obrátiť, neviem presne čo to obnáša. Preto prosím o pomoc - lebo chcem a myslím si, že môj príbeh má potenciál zaujať.

Vopred dakujem za pomoc.

Ahoj
To som ja, a dakujem za záujem. Ja ako pomoc považujem už aj podporu.
Ja nemám strach môj príbeh niekde poslať - nebojím sa odmietnutia, tak to už proste v živote chodí.
Rada by som ti posala svoj príbeh, problém je ten že by som ho v tom prípade musela úplne celý prepisovať.
Ale môžem ti poslať nejaké úseky, o ktorých si myslím že sú veľmi dobré, ak by si chcela.
V každom prípade, dakujem.

No v niečom by som poradil. Čo sa týka beletrie tak sú vydavateľstva: IKAR, SLOVART, SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ, FRAGMENT,L.C.A BAGALA, PT MARENČIN. Tieto sú jedni z najväčších vydavateľstiev kníh a potom je ešte viac menších. No tieto najväčšie majú svoje internetové stránky na ktorých majú aj svoje rubriky ako im môžete poslať svoj rukopis. Ostatné je potom vo hviezdách. Záleží aký žáner píšete a potom si vyberte podľa toho vydavateľstvo. Za pokus nikto nič nedá. Ináč je dobre ak si prečítate pozorne čo tu o vydaní kníh napísal pán vydavateľ z Enigmy.

Chcel by som sa opýtať: Je možné, aby na vydanie a publikovanie knihy prispelo nejakým grantom ministerstvo kultúry, moja obec, alebo nejaká iná inštitúcia?

super ďakujem za odpoveď.. vlastne o ministerstve ako grantovej inšitúcii som ani nerozmýšľal (len jediná mi v momente prišla na um ako príklad), že by mohla prispieť niekomu na rozvoj jeho umeleckého nadania - je to predsa len viac papierovačiek ako hádam napísanie celého románu..

tiež som počul o viacerých literárnych súťažiach na Slovensku.., sú niektoré z nich kvalitné, ktoré napríklad stoja za vyskúšanie, dozviem sa od nich napríklad spätnú väzbu?

Dobry den,

najprv by som sa chcel podakovat p. Preloznikovi za vynikajucu rubriku, nasiel som tu plno uzitocnych rad. Mam vsak jednu konkretnu otazku, ktora sa tyka uz spominanej problematiky autorskych prav. Konkretne, ako je to s autorskymi pravami, v pripade ak by som chcel vydat knihu vtipov? Je to zbierka priblizne 3000 vtipov, ktore mam rucne prepisane z roznych casopisov, novin a z pocutia. Teda ja som vtipy nevymyslal, iba ich zozbieral (bolo v 90-tych rokoch). Nedavno som si na tu zbierku spomenul, vyhladal som ju a tie vtipy su stale dobre ;) Tak ma napadlo pokusit sa o vydanie. Otazka aj pre ostatnych: myslite, ze by to malo zmysel?

Dakujem.

Zdravím všetkých navštevujúcich a chcela by som potvrdiť vyššie uvedené poznatky o niektorých knihách, vytlačené pomocou grantov. Jedna sa mi toť nedávno dostala do rúk. Bola to odborná publikácia s krásnym obalom, isbn- kom, množstvom titulov autorov pred i za ich menom. Čiže kniha, ako sa patrí. Po prečítaní som však, ako už mnohokrát pred tým zistila, že je nepoužiteľná v praxi. Takže mi je tak clivo na duši pri otázke, komuže to tí naši euroteoretici píšu. Odpoveď je jasná: Sebe!

Majte sa, vďaka za pozornosť.

...tak toto všetko a ovela viac ma doviedlo až sem na Vašu stránku, do tejto diskusie....

V prvom rade, by som chcel pozdraviť autorov všetkých príspevkov, ktoré som až dokonca priam zhltol na jeden nádych a vyjadriť vďačnosť za všetky uvedené rady, prípadne skúsenosti.

Chcel by som sa opýtať na váš názor k mojmu nápadu, resp. snu.

Budem vďačný za akýkoľvek názor.

Viete, snívam o tom, že raz napíšem knihu. Snívam o tom asi od čias, kedy som prečítal svoju prvú knihu,tak desať rokov dozadu. Nie je to vlastne ani tak sen, ako skôr vnútorný pocit, alebo duševný stav. Ako keď celý život cítite, že proste niečo musíte urobiť, keď kvôli tomu nemôžte spávať a prenasleduje vás to vždy a všade kam sa pohnete.Ako keď viete,že raz to proste musíte urobiť nech sa deje čokolvek, aj keď vám zdravý rozum vravý že je to zbytočné, alebo že sa vám ostatný iba budú smiať. Nie som žiadny spisovateľ, ani často nečítam knihy, skôr by som povedal,že iba výnimočne si niečo dobré prečítam v knižnej forme. Zato však každodenne prehladávam internetové stránky a doslova priam bažím za skvelím článkom,ktorý potom zhltnem na jeden nádych.

Ako som sa tak prečítal až nakoniec tejto diskusie, alebo ako sa to nazíva, znova som na pochybách či mám s písaním vôbec začínať. Ano je to tak, ešte som s písaním ani nezačal.... ale viete, mám to všetko v hlave, každučký deň, nech som kde som,nech robím čokolvek, vynárajú sa my spomienky, nápady a myšlienky do mojej knihy... Priam ma to prenasleduje a nechce pustit...

Pointa mojej otázky je :  Dlhšiu dobu som žil a pracoval v zahraničí, nebudem menovať štát.... po rokoch som sa vrátil domou a chcem sa usadiť .... Moja kniha by teda vychádzala z opisu môjho života pred tým ako som odišiel, života v tom štáte a života aký vediem teraz... Nie ako životopis, alebo dokument, skôr ako rozprávanie o ceste, skúsenostiach, o dvoch rozdielnych životoch s rozdielnou kultúrou, o úskaliach a trápeniach, o prekrásnych chvýlach, sklamaniach a splnených snoch.... a o návrate domou.... boli by v nej moje osobné rady a varovania vychádzajúce z mojich skúseností a tiež konkrétne postavy ktorých predlohou sú skutočné osoby, ktoré som poznal, koré my pomáhali, ale aj podrážali kolená.... mala by časový dej, prvky opisu, úvahy, motyvačnej literatúri amožno nádych akéhosi druhu románu, alebo tak.... no ako som už spomenul moc sa v knihách nevyznám, takže neviem určiť, čo by z toho vzniklo...

Viete dosť som pátral,takmer po celom internete v snahe nájsť aspoň jednu podobnú knihu, v ktorej sa opisuje tento štát, život v zahraničí a návrat domou po rokoch. Myslel som že bude húf takýchto kníh, ale na moje prekvapenie som nenašiel nič.... ale absolútne nič podobné... No možno si len namýšlam....neviem....

Takze prosím, myslíte si, že by takáto kniha mohla mať úspech u čitatelov, prípadne u niektorého vykladatela ?  Naozaj nikto neviete o podobnej knihe?

 Samozrejme že je veľa rôznych cestopisov a tak, ale o tomto štáte som našiel iba mapy a sprievodcou a tak.... a potom, nechcem písať nejaký cestopis, ale knihu, ktorá niečo ľuďom dá, nie len o zahraničí ale aj o takomto živote a tak...

Viete, slohové práce a úvahy som mal od základnej školy až cez vysokú vždy na výbornú, stále stretávam ludí, ktorí my vravia, že píšem ako spisovateľ alebo aj básnik....dokonca mi niekto podsunul prezívku Shakespear .....je to  jedno....netrpím samochválou a každého odbíjam, ale stále mám ten pocit, že mám svetu čo dať a že to proste musím skúsiť...

Len dúfam, že nepatrím na psychiatrické oddelenie.... :)

Tak prosím, pomôžte mi rozhodnúť sa.... mám sa do toho dať?

Má to význam?

Ak by sa kniha vhodne literarne spracovala, bolo by to iste zaujimave cítanie (určite zvlášť aj pre komunitu Slovákov, v ktorej teraz žijete).

Podobnú knihu nájdete, ked si do vyhladavaca date heslo Aj slnko kraca na zapad. Autorke sme ju vydali "na zakazku", zaujem o nu bol aj v USA. Taketo knihy vsak standardne nevydavame, sme zamerani na alternativne ucebnice pre skoly a prekladovu detsku literaturu. Momentalne mame celkom naplneny edicny plan.

Oslovte niektore vydavatelstvo zamerane na beletriu.

Tu je vyse 2500 vydavatelov, z ktorych niektorych mozete oslovit.

http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstva/

Vela stastia.

ma zaujem o to aby ste vydali knihu z mojimi  zamilovanimy basnami pre mladych a zamilovanych ktory maju zaujem o tieto basne ako ja.vopred vam dakujem za skoru odpoved na moj navrch o vydanie mojej knihy pre ludi ako som ja a ludi ktory niekedy potrbuju si precitat alebo pocut slova ktore v dnesnej dobe ladom chybaju. este raz vam vopret dakujem za  vasu skoru odpoved.s pozdravom jolana hornikova. dakujem!

"Robíš štylistické alebo nebodaj pravopisné chyby? Mal si dokonca s podobnými vecami odjakživa problémy už v škole? No zbohom..."

Práve som dočítal Marquézov Román môjho života. Dosť často tam spomína ako sa doteraz nenaučil pravopis, ako ho zato večene buzerovali.

Počkať. Nedostal náhodou nobelovku za literatúru? :P

Dosť typická reakcia. Argumentujete štatistickou výnimkou (je ich známych viac - napr. Einstein neurobil príjímačky z matematiky na strednú školu, ...).

Pár géniov (asi tak 1 človek na 1 milión ľudí) sa presadí napriek počiatočnému nezvládnutiu remesla (pravopisu, matematických pravidiel, princípov perspektívy v maliarstve, ...), pretože ich myslenie je originálne, nadčasové, presahujúce panujúce normy. Považovať však nezvládnutie remesla za dobrú cestu k úspechu je scestné.

Zvyšné milióny rukopisov nedovzdelancov a neoriginálnych grafomanov (z ktorých mnohí neznalosť pravopisu považujú za nevšednú prednosť, ktorá by im hádam mohla vyniesť aj Nobelovu cenu, lebo aha! - ten markéz ju dostal!, ...), skončia tam, kam patria - v (mailovom) koši vydavateľstiev.

Dobrý den,

předem chci poděkovat za článek to bylo asi to poslední co mě odradilo od dalšího psaní :(
peníze na vlastní vydání mít nikdy nebudu maximálně si můžu půjčit, ale nikdo mi samozřejmě nezaručí úspěch. Ve spoustě bodech na záčátku jsem odpovídala ano. Hodně čtu a učím se stále nové věcí, ale s pravopisnýma chybama mám problém.. ovšem mám přátelé, kteří jsou mou tvorbou nadšení, soutěží jsem se účastnila a díla se snažila publikovat, ale jak říkáte konkurence je opravdu obrovská.
Píšu fantasy a myslím si, že tady se meze nekladou, pokud si opravdu autor umí vymyslet svůj vlastní barevny svět, ale nikdy jsem netrpěla vysokým sebevědomím takže bych si o sobě nemyslela, že bych snad byla nepostradatelná pro svět. A proto mi Váš článek vzal naději, že někdy něco dokážu. Můza i nadšení jsou pryč. Snad pokud někdy vyhraju v loterii tak si ji vydám sama, pokud ji ovšem dopíšu. Ale také jste tímhle článek ušetřil pár nakladatelstvím mail odmítnutí. A mě další noci strávené nad psaním.
Přeju hodně štěstí. L.

Je mi ľúto, ak na Vás moje skúsenosti zapôsobili týmto smerom. Zrejme je to tým, že každý človek je iný - mám množstvo mailov i listov, kde mi autori píšu, že práve VĎAKA tomuto článku sa dopracovali k vydaniu knihy, pozývajú ma na krsty svojich kníh, posielajú mi linky na veľké internetové obchody, ktoré ich knihy predávajú.

Pokiaľ vidíte svoj hlavný problém v pravopise, je to tá najľahšia vec - napíšte knihu a potom si ju niekomu, kto sa v pravopise vyzná, dajte opraviť. A rukopis môže ísť do vydavateľstva. Potom si samozrejme kúpte pravidlá pravopisu a zdokonaľujte sa.

Či Vás vydavatelia odmietnu? Pravdepodobne spočiatku áno - so žánrom "fantasy" sa totiž doslova roztrhlo vrece (teraz sú v móde anjeli a upíri :) Rada je jednoduchá: robte to, čo po stáročia robili aj známi a geniálni spisovatelia - posielajte postupne svoj rukopis trpezlivo viacerým vydavateľom, v Čechách sú ich stovky! A odmietnutie považujte nie za osobnú prehru, ale za bežnú vec na našom presýtenom knižnom trhu, v Čechách je kníh ešte viac než na Slovensku.

Peniaze: na to, aby ste si dali vytlačiť napr. 100 kníh vo vlastnom náklade, potrebujete okolo 10.000 Kč. Nehovorte mi, že za 1-2 roky neviete zohnať 10.000 Kč. No a budete mať vonku knižku voňajúcu novotou, s príťažlivou obálkou. Načo Vám bude? Nuž, pre priateľov, ale aj na prezentáciu - keď prídete do vydavateľstva s novým rukopisom a ukážete, že Vám už niečo vyšlo, záujem o Váš rukopis stúpne. To, že ste si knihu vydali sama, príliš nerozhoduje.

Ja by som sa na Vašom mieste ešte nevzdával, najmä ak ste na väčšinu otázok uvedených v úvode článku odpovedali "áno" a nemáte viac ako 95 rokov.

Jeto fajn článok.Aj keď pre mňa ako amatéra je tak trochu kruto-realistický.

Všetkých srdečne zdravím. Znovu prosím o radu. Keď by som chcela dať preložiť svoju publikáciu do češtiny,  aký by som mala zvoliť postup. Dramatizácie  sú písané vo veršoch. Preklad je nutný, lebo je to určené pre 5-6-7 ročné deti. Vopred ďakujem.

Nedá mi, aby som sa nevyjadrila k vyššie uvedenej polemike o Jolankinom  pravopise. Je to niečo podobné, ako v známych speváckych súťažiach. Každý príhlásený je presvedčený, že vie spievať a bude hviezda. Hviezdne je však len sebavedomie. Tí ktorí to vedia naozaj, často o sebe pochybujú.  Určite je pravopis dôležitý a podľa skúseností s mojím starším synom Vám môžem  povedať, že čítaním a písaním sa dopracujete aj k tejto zručnosti.

Máte o jeden problém menej a o jeden viac:

Výhoda je, že kniha je Vaša = nemusíte platiť nikomu za práva na uverejnenie (ak máte však zmluvu na slovenské vydanie s nejakým vydavateľstvom, pozrite si, či je tam napísané, že ide o VÝHRADNÚ licenciu - ak áno, mali by ste vydavateľa aspoň informovať o svojom zámere knihu preložiť do češtiny. Pretože ide o detskú, a teda o nekonkurenčnú knihu, normálnemu vydavateľovi to iste prekážať nebude).

Nevýhoda je, že ide o veršovaný text. V každom prípade by preklad mal robiť rodený Čech (určite nestačí, že nejaký Slovák žije 2 roky v Prahe a tvrdí, že "česky umí"). Naviac by to mal byť človek, čo pracuje s rýmovanou poéziou. Ak chcete mať knihu preloženú kvalitne, nájdite si nejakú českú veršovanú knihu pre deti a oslovte autora (vyhľadajte ho cez vydavateľstvo alebo cez internet). Môžete osloviť aj prekladateľské organizácie (najlepšie české). Výhoda je, že ide o preklad do príbuzného jazyka = ceny sú nižšie. Tabuľkové ceny na webstránkach organizácií si nevšímajte, aby ste sa nezhrozili, lepšie je osobné vyjednávanie s konkrétnym prekladateľom.

Dobrý deň, potrebovala by som vyriešiť ešte jednu - ehm - dilemu. Nakoľko som napísala už viacero kníh a nie som si istá, ktorá z nich má najväčšie šance zaujať (alebo, môžem vyhlásiť sebavedome, ktorú by som chcela vydať ako prvú), je podľa Vás rozumný nápad osloviť vydavateľstvo a poslať mu opisy VŠETKÝCH svojich kníh? S tým, že ono si vyberie, ktorá sa mu obsahovo najviac pozdáva a tú mu zašlem. Alebo budem vyzerať ako "lúzer", že som už toľko kníh napísala a žiadnu nevydala (aj keď skúšala som z nich vždy len jednu - najstaršiu) a radšej sa o počte ostatných nevydaných kníh ani nezmieňovať? A čo "obťažovanie" jedného vydavateľstva zakaždým inou knihou až kým sa možnosti neminú? Nehodia všetky ďalšie pokusy už raz odmietnutého autora rovno do koša?

Vopred ďakujem za odpoveď. 

Oh la la...čítam čítam, nedá mi nereagovať (dvojitá negácia, v preklade dá mi reagovať), nuž reagujem:)

Ani si neviete predstaviť ako veľmi oceňujem jemne satirický podtón týchto rád pre začínajúcich autorov. Keby som ich písala ja, neostýchala by som sa aspoň trochu pritvrdiť v tom uzemňovaní nastávajúcich pisárov, lebo skutočnosť je taká, že mnohí z nich si po prelúskaní dvoch troch leporeliek myslia, že dosiahli úroveň minimálne Honorého de Balzaca. Vlastná skúsenosť robí svoje ( na moju ,,sčítanú spolužiačku˝, ktorá úprimne verila, že okrem nej nikto iný nevie, čo to je kniha, sa jednoducho zabudnúť nedá) a ja sa musím priznať, že keď vidím nejakého mladého človeka, ktorý v pote tváre horko ťažko skladá veršíky do riadku, pociťujem isté zábrany. Nie preto, že by som nemala dôveru v mladý talent... to nie, ale tej úprimnosti je v knižných textoch čoraz menej. Čo momentálne letí, či už je to doslova letiaci Harry (aj keď, medzi nami, jeho autorke sa prvenstvo v čarodejníckom fachu nechať musí) alebo momentálne populárna upírska tématika.

Mladý autor ukrivdený mojím ráznym slovom teraz povie: ale veď ja chcem vydať knihu o ťažkom živote, alebo len pre určitú skupinu. Ale ruku na srdce; skutočne sme prežili toľko, aby sme to v hodnovernej verzii mohli ponúknuť ostatným, alebo je to len moja momentálna póza...

Takže zhrnutie... každý, kto sa chce do toho pustiť, by si mal uvedomiť jedno. Či napíšem 20 kníh alebo len jednu, mám vôbec čo povedať?

no ja nevem ako ae chcela by som dopisat knihu a vydat jju mislite ze by ste mi mohli pomost?

Dobrý večer. V úvode by som hádam spomenula, že už zo desať rokov časopisecky publikujem a mám za sebou aj poviedkovú súťaž p. Bagalu, kde sa mi podarilo 2x prejsť tým sitom, takže niečo vyšlo aj knižne. Dopísala som teraz detskú knižku, ktorú si plánujem sama zafinancovať. Mám predstavu, že by to bola knižka rozmeru 18,5 x 20,5 . Knižka by mala byť plnofarebná, doplnená farebnými fotografiami, akýmsi fotopríbehom, ktorý dotvára celú knižku. Oslovila som zatiaľ iba jednu tlačiareň, ktorá mi zrátala, že plnofarebná knižka tohto typu s tvrdou obálkou, tlačou na lesklom papieri, v rozsahu 64 strán, by vyšla približne 14 € za jednu knihu. Čiže za 700 €  by mi vytlačili 50 kníh. Neviem posúdiť, nakoľko je táto kalkulácia správna, ale zdá sa mi trocha veľa 14 € za jeden výtlačok. Samozrejme, že oslovím ešte iné tlačiarne, len by ma zaujímal v tomto smere Váš názor. Knihu som stlačila do rozsahu 64 strán, nakoľko mi to odporúčali pri kalkulácii, /obsahovala by menšie množstvo fotiek/, ale v súčasnosti si plánujem dať spraviť kalkuláciu aspoň na rozsah 80 strán.

Moja ďalšia otázka sa týka opäť tlače - prečo v súčasnosti má také množstvo kníh a hlavne detských uvedené Printed in China? Je to výhodnejšie ako tlačiť knihy u nás?

Pozdravujem Vás a ďakujem za odpoveď.

 Dobrý deň, skutočne som nečakala takú rýchlu odpoveď.Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa Vám darí.   

Milý autor článku,

mám sedemnásť rokov a už takmer rok pracujem na svojej knihe.

Vyše 10 ľudí ju čítalo a nezáväzne od seba tvrdili, že má niečo do seba. Dej veľmi rozsiahli a taktiež komplikovaný. Kniha bude mať približne 250 strán a je určená skôr mladším násťročným čitateľom. Ide o fantasy.

Prečítala som si pozorne celý článok aj príspevky, no mám v tom trochu guláš.

Mám šancu vydať knihu? Finančné prostriedky na to momentálne nemám, ale za to obrovskú chuť poslať to do sveta.

V prípade záujmu by som mohla poslať ukážku.

Za skorú odpoveď vopred ďakujem.

vďaka za tento "seriál", aj ma pobavili niektoré vyjadrenia (máte vcelku mne veľmi príjemný zmysel pre humor...uf, tak takúto konštrukciu som už dávno nevymyslela, to bude tou študovanou nemčinou... ;D)

ani som si nemyslela, že vydať knihu je prechádza ružovou záhradou (mnou nepraktikovateľná činnosť z dôvodu alergie na peľ ;D), a tiež som predpokladala, že je to dosť drahá záležitosť...takže som sa presvedčila, že je to naozaj tak, alebo lepšie povedané, že je to ešte horšie, ako som si myslela...

preto som rada, že existuje internet a na ňom množstvo stránok, kde sa dajú uverejňovať "umelecké výtvory" "pospolitého" ľudu ako som napr. ja a tiež, že existujú tlačové médiá (časopisy, noviny), ktoré mi už tiež párkrát niečo uverejnili (asi 2x, aby som nevyzerala ako nejaký "borec")...

prajem Vám šťastnú ruku pri výbere tých diel, ktoré vydáte (aby ste si nemuseli trhať vlasy ako tí tuším jedenásti, čo nevydali Rowlingovú ;-P), veľa spokojných autorov a hlavne čitateľov/kupujúcich...

    No, to ste teda spackali. Akože tú Rowlingovú.  Ale určite budete mať ešte šancu.

    Ďakujem, za odpoveď  na otázku  o prekladoch.  Zistila som, že práva pre Slovensko ešte nie sú predané, v rodnej krajine, je spisovateľka veľmi oblúbená. Ale moja otázka: mohlo by sa stať, že vydavateľstvo na môj podnet kúpi práva na vydanie knihy, ale dá  to preložiť niekomu inému?  Ďakujem!      Monika

Vydavateľstvá majú obvykle svojich "dvorných" prekladateľov. Kvalitu ich práce majú overenú. Naviac sú doslova zasypávané ponukami potenciálnych externých prekladateľov rôznej úrovne v rôznych jazykoch. Nám príde takáto ponuka priemerne raz do týždňa (myslíme ponuku pracovnej sily, nie  konkrétnej knihy.) Občas nám ľudia pošlú aj hotový preklad (často veľmi nekvalitný, a často s právami už predanými inému vydavateľstvu.)

Ešte odpoveď na Vašu otázku: žiaľ, je to možné, aj keď sa to zdá byť neetické.

Z pragmatického hľadiska totiž vydavateľstvá radšej vsadia na overenú kvalitu, ako na nového prekladateľa, najmä keď ich majú v zásobe toľko, že môžu kohokoľvek osloviť. Väčšie šance majú teda "netradičnejšie" jazyky. Najmä s prekladateľmi z angličtiny sa roztrhlo vrece.

Napriek tomu však takúto prácu môžete získať - ak ponúknete KVALITNÝ preklad a napr. pridáte informáciu, že okrem jazyka poznáte aj prostredie, z ktorého je kniha (napr. americká vysoká škola, anglický vidiek, amazonská džungla a pod.) Počítajte s tým, že vydavateľ bude zvažovať dve veci: (1) či vôbec knihu vydať, (2) či dať preklad Vám, teda neznámej osobe.

Ešte rady pre vydavateľov:

***************************************************

Na takúto ponuku môžete reagovať štyrmi spôsobmi:

(1) Overíte si prekladateľa - preložené ukážky dáte posúdiť napr. svojim "dvorným" prekladateľom - tí z toho možno nebudú nadšení, pretože prídu o zákazku, a tak Vás môžu informovať o kvalite prekladu trochu negatívnejšie. Lepšie je preto dať si posúdiť preklad nezávislej inštitúcii - napr. prekladateľskej. Je to však zdĺhavý postup, a stojí peniaze.

(2) "To je náhodička, práve vybavujeme na túto knihu práva a máme už aj prekladateľa - ale poznačíme si Vás - keby dačo...". (Jasné, že klamete, ale Vaše klamstvo sa prakticky nedá odhaliť.)

(3) Napíšete prekladateľovi list, že jeho preklad celkom nezodpovedá požiadavkám na kvalitu (pritom ste ho ani nemuseli čítať), a "že sa ešte uvidí".

(4) Na jeho ponuku nebudete vôbec reagovať, práva jednoducho kúpite a dáte knihu preložiť svojim overeným prekladateľom.

Správanie v bodoch (2), (3), (4) nie je moc férové.

Body (2), (3) patria medzi komunikačné techniky zvané "odmietnutie odložením" , v praxi veľmi často využívané.

Dobry den.

Ako skuseneho vydavatela by som sa Vas chcela opytat, co robite s knihami, ktore sa nepredaju (ak teda take u Vas existuju)? Vydala som dva tituly prelozene z nemciny vo vlastnom vydavatelstve v naklade 1500 kusov a zostala mi min. polovica z oboch, pricom v poslednych mesiacoch sa nepredavaju uz takmer vobec. Poradite mi, co v takomto pripade robit? A co s knihami, ktore mi lezia na centralnom sklade?

Dakujem velmi pekne.

Dobrý deň,

chcela som sa spýtať či existuje nejaký zoznam vydavateľstiev, ktoré prijímajú rukopis cez e-mail. Ja som zatiaľ našla len dve vydavateľstvá s touto možnosťou (Fragment, Slovenský spisovateľ).

Mám rada prírodu a nerada by som minula toľko veľa papieru na poslanie rukopisov cez poštu.

Ak by mi niekto vedel poradiť, bola by som vám vďačná.

S pozdravom

Eva

http://www.unibook.com/

UniBook spustil novou verzi web stránek, která umožňuje autorům publikovat knihy bez jakýchkoliv vstupních nákladů. Autoři si ponechávají autorská práva a získávají honorář z prodeje každé knihy prodané přes e-shop UniBook.

Nové řešení navíc ruší předcházející povinnost  autora objednat si minimálně 5 výtisků. Autor tak publikuje knihu zcela zdarma a může si nejdříve objednat např. 1 výtisk jako náhledový pro zjištění kvality zpracování atd. Při objednání 5 výtisků autor automaticky získává sadu promo kartiček, na kterých je obrázek přebalu knihy. Autor tak může snadno začít s propagací své knihy. Další propagační nástroje (tiskové zprávy, kontakty na vydavatelství, zájmová sdružení) jsou vždy s autorem konzultovány a spolupráce mezi UniBook a autorem je i v této oblasti možná.

V decembri som vydal knihu vlastným nákladom. 500 kusov. Už je vypredaná, chcem dotlačiť ďaľšie. V knihe ale bolo niekoľko pravopisných chýb. Otázka - ak ich opravím, môžem použiť pôvodné ISBM ? Treba opäť zaslať povinné výtlačky ?

Ďakujem za odpoveď .

Peter

Prosim o info,

mam  v plane, teda uz realizujem zhotovenie fotodokumentacie o sakralnych  pamiatkach  jedneho regionu  Slovenska a  premyslam o  tom, ze v buducnosti by som to chcela knizne vydat. chcem sa opytat, aky je rozdiel vo vydani  knihy prevazne textovej - beletria, romany a pod. a knihy, ktorej  vacsiu cast  by tvorili fotogragie. taktiez, ci je postup totozny s tym, co ste uz prezentovali v predloslych  prispevkoch .

dakujem

Dobry den,

nezislo mi na um vystiznejsie pomenovanie, nez som uviedla v predmete. Ale este ako dieta som citala taketo knihy, v ktorych si detski citatelia sami mohli vyberat, ako sa ma hrdina zachovat. Ako dospela som si pri praci s detmi casto taketo pribehy vymyslala a zistila som, ze deti ovela viac zaujmu, ako ked nieco pasivne "len" citaju, alebo pocuvaju. Jednu (zatial) takuto knihu mam aj napisanu. Mali by ste zaujem precitat si ju vo Vasom vydavatelstve?

Zdenka

P.S. A viem, ze v predchadzajucom prispevku som trikrat pouzila vyraz "taketo", ale to bude tou pokrocilou nocnou hodinou. :-)

Na príležitosť by sa nemalo čakať. Ak svoje dielo nepošlete nikam, a uložíte ho do šuplíka, ako bolo vo vrchnej časti spomínané, nič tým nedosiahnete. Ak  ho len niekde necháte pohodené nemôžete čakať že Boh práve na Vás zošle zázrak v podobe človeka z vydavateľstva. Realitou je že ak sa nepokúsite ani poslať niekam to vaše dielo, nikoho nemôže napadnúť že ste niečo napísali, a tak možno Slovensko príde o výborného románopisca.

druhou vecou je spominani rukopis. Ak aj vsetko napisem takimto stilom, vzdi sa najde niekto kto je ochotni to opravit.

Takže nesúhlasím s tým že ľudia ktorý nemajú pravopis v malíčku majú byť odsúdený. Koniec koncou ako sa vraví nikto múdry z neba nespadol.

Ďakujem že ste si ma v krátkosti vypočuli.

So srdečným pozdravom Marek Gajdoš

Dobrý deň.

Rád by som sa spýtal, či Vaše vydavateľstvo dáva šancu aj študentom prekladateľstva. Bolo by možné urobiť pre Vás preklad niektorej z kníh, ktoré máte dlhšie odložené alebo také, ktoré sa Vám takpovediac za horúca dostali do rúk a nad ktorých prekladom práve len premýšľate? Samozrejme, bez akéhokoľvek honorára, myslím len, aby si človek aj mimo práce v škole a na súťažiach overil prostredníctvom kompetentnej osoby, či na to má a aby mohol nabrať cennú skúsenosť.

S pozdravom

Jozef Klinga

Šance študentov. 

Vydavateľstvá preferujú skôr skúsených a osvedčených prekladateľov, väčšina z nich má svojich tzv. "dvorných" prekladateľov. Študenta by sme uprednostnili (a myslím, že aj iní by to urobili tak) možno v prípade, ak by išlo o text knihy, odohrávajúcej sa v prostredí mladých ľudí s množstvom slangových dialógov. Tam sú podľa nás tzv. skúsení (t.j. starší) prekladatelia trochu "pomimo". Ďalej by sme požadovali znalosť prostredia krajiny pôvodu diela a - last not least  - asi aj referencie učiteľov tohto študenta (známky a červený diplom nie je všetko:). To je rýchla a jednoduchá cesta. "Testovať" študenta a overovať si jeho schopnosti - na to ozaj niet vo vydavateľstve času - to je vlastne úloha školy. Najjednoduchšie je teda zájsť na niektorú katedru prekladu a tlmočenia (napr. je aj v Nitre) a spýtať sa niekoľkých prednášajúcich: "Hľadáme prekladateľa na takú a takú knihu, odporučte nám niekoho šikovného. Kto ovláda napr. americké reálie (= bol v USA), má dobrú slovenskú štylistiku, ovláda perfektne slovenský pravopis a má slovnú pohotovosť a flexibilitu (napr. za 1 minútu vychrlí 20 synoným k slovu "nevrlý" - to píšem len tak, na odľahčenie)". Obyčajne nám povedia pár mien, a potom si vyberieme. Dalo by sa ísť aj cestou zdĺhavého overovania si kvality prekladateľa formou prekladu "testovacích" textov. Nemáme na to čas - to robia zvyčajne prekladateľské agentúry, vydavateľstvá potrebujú skôr "hotových" ľudí.

Ozaj, viete, že za "socíku" každý, kto chcel prekladať knihy, musel mať vyštudovaný odbor slovenský jazyk a literatúra? Aj dnes je to ideálna kombinácia - napr. angličtina - slovenčina, a ak máte naviac v angličtine špecializáciu prekladateľstvo, v slovenčine anglická a americká literatúra a po skončení školy si požijete rok-dva v Anglicku, Austrálii či USA, niet lepšej štartovacej plochy k výšinám prekladateľského umenia.

Na preklad ODBORNEJ knihy určite nestačí znalosť cudzieho jazyka - takéto knihy zverujeme jedine prekladateľom, ktorí pracujú a sú úspešní v danom odbore. Je teda vylúčené, aby napr. knihu plnú matematických rovníc prekladal absolvent angličtiny. Ale nestačí ani hocijaký učiteľ matematiky. Musí to byť DOBRÝ učiteľ matematiky, ktorý okrem ovládania cudzieho jazyka vie vyjadriť aj v slovenčine zložité veci pútavo a zrozumiteľne, bez ujmy na vedeckej a terminologickej presnosti. S takýmito prekladateľmi sa stretávame v našom vydavateľstve často - sme zameraní na učebnice  a odborné publikácie pre všetky typy škôl i širokú verejnosť. Príkladom sú naši dvaja košickí prekladatelia slávnych kníh fyzika Feynmana. Sú to skvelí učitelia, na webe majú svoje stránky o fyzike, neváhajú vycestovať priamo za editormi alebo osobnými priateľmi Feynmana do USA a pobudnúť tam na stáži. Jasné, že ich preklady sú potom zárukou kvality a presnosti. (Týchto dvoch prekladateľov sme osobne ešte nevideli - poznáme sa len cez internet - ponúkli nám preklad a my sme ho vzali. Vyšli im u nás už dve knihy, teraz pripravujeme tretiu.)

Študentov, či skôr mladých absolventov sme využili napr. pri preklade knihy Kamoš obor od Roalda Dahla. Obor vystupujúci v knihe má totiž rečovú chybu a prekladať takýto text do slovenčiny je tvrdý oriešok. Mladý prekladateľ, ktorého nám odporučili na univerzite, sa tejto úlohy zhostil podľa nás excelentne.

Všetky texty kultového komiksu o slávnom belgickom komiksovom hrdinovi Tintinovi (Žezlo kráľa Otakara) sme dali z francúzštiny preložiť niekoľkým študentkám Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre - samozrejme pod starostlivým vedením pedagógov. Nebol to ľahký preklad - najmä francúzske citoslovcia dajú zabrať. Na krste knihy sa zúčastnil aj francúzsky veľvyslanec, novinári, TV štáby, ... bola to veľká paráda.

Momentálne sme zverili preklad amerického bestselleru Before I Fall (vyjde pred Vianocami) tiež prekladateľke, ktorá ovláda americké reálie a  z vlastnej skúsenosti aj americký i slovenský mládežnícky slang.

Záver: Začiatok je ťažší. Treba sa postupne zdokonaľovať, využívať príležitosti a nenechať sa odradiť odmietnutím. Niekedy pomôže aj náhoda (tá však praje, ako je známe, len ľuďom pripraveným). 

Prajem pekný deň.

Učiteľky si  vytvorili internetovú stránku, kde niektoré z nich uverejňujú, okrem iného, aj básničky, veršíky, alebo piesne. Robia to v dobrej vôli pomôcť ostatným kolegyniam. Všimla som si však, že mnohé texty sú chronicky známe / Rúfus a pod./takže  prispievateľky nie sú ich autormi. Tých tam vôbec neuvádzajú.  Chcela by som sa pána Preložníka opýtať, či aj toto nie je porušovanie autorských práv.  

Ďakujem Vám za odpoveď a aj za zaujímavé príspevky z vyššia, prajem všetko dobré.

Po prečítaní návodu ako vydať knihu, si stále myslím, že na to mám. Ak mám hotovú knihu na tému motivácia, sebadôvera, riešenie problémov - spájala by sa s ideologiou vydávania kníh vášho vydavateľstva?

vopred dakujem aj za mail odpoved

zabudol som podotknut ze ku knihe mam moznost na vlastne naklady dat spravit korekturu, graficky navrh obalky knihy

Dobrý večer. Neuveriteľne dobrá a podnetná diskusia - možno by ste ju mali vydať :-) dozvedel som sa tu za pár minút o vydávaní kníh viac ako predtým za celý život. Neviem či nejakí slovenskí autori sa vedia uživiť písaním kníh, údajne áno, ale mne sa zdá že situácia na knižnom trhu je v SR taká istá ako vo všetkom : viac tovaru ako zákazníkov. Dnes keď sa dá kniha vydať a disrtribuovať aj elektronicky by som asi uprednostnil nejaký .pdf formát, len si neviem predstaviť ako pošlem povinné výtlačky do knižníc ? Myslím že o ISBN treba požiadať aj v takomto prípade ? Viacerí autori odbornej literatúry distribuujú cez internet knihy v .pdf ale ISBN kód som na nich nevidel. Želám mnoho úspechov a ďakujem ak niekto odpovie. Š.K. 

Po prečítaní tejto diskusie už neverím, že vydám knihu a už vôbec neverím, že nebudem jediný jej čitateľ... teraz sa vidím aká som priemerná. A je zaujímavé, že sa za to na seba nehnevám, tu sa hnevať nemá zmysel... Publicistiku si už nenechám, aspoň novivárkou chcem byť a tak písať, ked vidím, že na knihu je šanca mizivá..... a ešte aj tá moja nulová znalosť gramatiky, asi ma šlak trafí.:D Idem si uvariť čaj, čierny :) ach som taká jednoduchá, že myšlienka na varenie čaju ma rozveselí, ale nevadí bude to aspoň nejaký náznak pohybu popri večnom vysedávaní pri počítači... xD, vážne, dnes už nemám chuť čítať o geniálnych spisovateľoch a sledovať klesajúcu krivku svojho sebavedomia. Teraz je čas na rozprávky! Idem pozerať- Madagaskar? Autá? Pirátov na vlnách? Gravitation? rozhodne nie hocičo, iba tieto filmy a seriál mi vedia zdvyhnúť náladu.Crazy!

Mimo toho, čo robia geniálny spisovatelia ked chcú vypnúť a na chvíľu nechať život voľne bežať, kým sa znova nevrhnú do podmorských hĺbok uvažovania a tvorenia? Chcem to vedieť len tak, možno som prvá, ale vážne to chcem vedieť. Toto nikoho nezabije, nepochová ani mu nič zlé nespraví :D vážne!  Ja šlapem na filmoch a čokoláde >.<   

Suzan Loren

Zdravím,

o vydávaní kníh na vlastné náklady a s tým spojeným získaním ISBN čísla od príslušných inštitúcií je v tomto článku toho dosť... chcel by som sa Vás (pán vydavateľ) spýtať na detail, ktorý tu priblížený nie je... Je ISBN doslova ,,pre každého,,? Rieši SNK kus zlepeného papiera, na ktorý posiela číslo, alebo stačí len zaplatiť požadovanú sumu, poslať kópie do knižníc a pod.? Je jasné, že ak by niekto vydával nejaký návod, nazvaný napr. ,,ako zabiť prezidenta,, a pod. (teraz ma to napadlo, ospravedlnenie za to, ako to znie...), tak ISBN by asi nedostal... chcel by som len vedieť, či SNK prihliada na aspoň akú takú kvalitu, či predbežne prezrie nejaký obsah a výcuc z knihy, či ju akosi imaginárne prelistuje... príde mi divné, ak by niekto dostal ISBN napr. za slová v názve, ktoré sú v tomto článku rozoberané vyššie (bez dĺžňov, chýbajúce písmena, skrátka s chybami)... ???

Dobrý deň,

s veľkým záujmom som si prečítal Váš príspevok a značnú časť diskusie. Úprimne sa priznám, že v tomto roku by som si aj ja chcel "omočiť prsty" vo vydavateľskom biznise. Nemám veľké oči - skôr ide o potešenie než o skutočný biznis: chcel by som na český a slovenský trh priniesť niekoľko (približne 5 až 6) titulov, ktoré mňa osobne nadchli vo svojom anglickom origináli a mám pocit, že po ich prekladoch by mohol byť aj celkom slušný dopyt.

Z ekonomických dôvodov by som chcel preklady vyhliadnutých kníh vydať v češtine. Zatiaľ som oslovil jednu pomerne aktívnu českú prekladateľku s tým, či by mala záujem, po pár dňoch mi odpísala, že prečo nie. Stačí navrhnúť podmienky.

A tu asi aj končím. Nedokážem zistiť, koľko je primeraná cena za preklad knihy (je to beletria, hoci v nej nie je núdza aj o špecifickú terminológiu). Vedeli by ste mi, prosím, poradiť? Alebo by som mal postupovať inak?

Ak môžem ešte jednu vec. Viem si predstaviť, že určitá firma (možno aj viac) by mohla mať záujem o sponzorstvo (napr. za reklamu na zadnom obale knihy). Existuje aj v tejto oblasti "primeraná" cena, ktorú si možno vypýtať bez toho, aby vydavateľstvo nevyzeralo ako nenažratý chamtivec?

Veľmi pekne ďakujem za akúkoľvek formu pomoci.

Michal

Väčšieho debila ako vy som ešte nevidela, nielen, že dáte návod na vydanie knihy, ešte si aj s prepáčením naseriete do vlastného hniezda.Knihu si radšej vydám fakt vlastnoručne a predám cez net.

Dobrý deň

Prečítala som si takmer každé slovo, čo je tu napísané. Volám sa Simona a mám 18 rokov. Tento článok som našla viac menej náhodne, no dúfam, že som našla aj pomoc. Takže. Už hodnú chvíľu sa venujem písaniu, či je to už pre seba, alebo pre potešenie druhých, samozrejme na tzv. nekontrolovanej úrovni. Prečítala som si a zacítila akúsi neviditeľnú pomocnú ruku, no a za skúsenie nič nedám. Veľmi rada by som spoznala názor na svoju mini tvorbu. Ak by tieto moje slová niekoho zaujali, potešilo by ma to nesmierne a ak by si niekto našiel čas a chuť pomôcť mi svojim názorom, to by ma potešilo ešte viac. Doposiaľ som nemala možnosť prečítať si niečo, čo by sa ponášalo mojej tvorbe.... Lepšie povedané, neviem o nikom, kto by sa vyjadroval v písani mne podobnom, aspoň pripomínajúcim štýlom. Dúfam, že po vzhliadnutí mojich slov sa mi niekto ozve a poctí svojim pohľadom na moje písané slová.... Vopred ďakujem a prajem veľa úspechov milovníkom krásnych viet v knihách.

Simona

V prvom rade Vám musím zo srdca poďakovať za to, že ste napísali tento článok.

Moja prvá skúsenosť s ním sa stala viac ako pred dvoma rokmi a spôsobom,      ktorý mi dal do života a môjho spisovateľského srdiečka veľkú ranu. Môj vedúci v práci vraví, že keby mohol ovplyvniť úspech a neúspech veľmi rád by nuespel aspoň v 7 prípadoch z 10 pretože len neúspech ho naučil všetkému čomu dnes vďačí za úspech.

Ale aby som sa vrátil k pointe.Pred vyše troma rokmi som začal svoje pokusy a litérárnu tvorbu k čomu ma viedli hlavne dobré známky zo slohových prác a pochvalné komentáre učiteľov.

Vždy ma to ťahalo k filozofii a podobným veciam tohto žánru.
 No najväčšmi milujem príbehy fantastického charakteru. Ten pocit keď žasnete nad tým čo človek dokáže vymyslieť a s akým zanietením a presvedčením o tom dokáže písať. Za svoj zatiaľ krátky život som prečítal množstvo kníh. No metaforicky povedané neostal som len v rohu ale poobzeral sa po celej miestnosti. Začal som čítať divadelné hry, drámu , tragédie, romány a niekedy poéziu. Moje prvé pokusy o báseň vypadali ako z dielne žiakov prvého stupňa základnej školy. Triviálne a nútené rýmy bez náznaku použitia básnických prostriedkov. No čím viac som sa pokúšal písať tým menej chýb som robil. Pripadá Vám to asi trošku divné a nepodstatné, že o tom píšem. Zlepšovanie sa v niečom pri neustálom cviku je samozrejmosť. No mne to v tej dobe pripadalo ako náznak niečoho väčšieho.

Písal som stále viac a stále dlhšie a náročnejšie žánre. Než som sa dopracoval k filozoficky ladeným ( v mnoho prípadoch až ezoterickým ) dielam. Však zistil som, že v mojom srdci drieme tragik. Spätne som čítal všetko čo som napísal. Lepšie povedané všetko čo som dokázala nájsť. A v drvivej väčšine prípadov moje príbehy, úvahy ba dokonca pokusy o poéziu buď končili tragicky, alebo mali prinajmenšom tragický podtón.

Jeden deň som len tak sedel za písacím stolom a stúpla vo mne túžba chytiť pero a písať.  Písal som o všetkom čo ma napadlo. Uvažoval o zmysloch vecí, ktoré som poznal. Vzišlo z toho dielko nazvané “Myseľ”, ktoré som písal viac ako jeden a pol roka. Je to zvláštne vzhľadom na to že má necelých 6 strán. Bol som naň hrdí. Bolo ( aspoň mne sa tak zdalo ako zrejme každému autorovi ) po všetkých smeroch to najdokonalejšie dielo mnou dovtedy napísané. Zhodou okolností som sa v tej dobe keď som ho dokončil zoznámil s istým mladíkom. Volal sa Peter. Je o 3 roky mladší odo mňa. V tej dobe mohol mal tuším 14 rokov. Zúčastnil sa mnoho literárnych súťaží, prispieval do nes počtu “blogov” či internetových portálov a dokonca do jedného nemenovaného časopisu. Bol som ohúrení jeho znalosťami gramatiky a slovenčiny komplexného jazyka. Jedna vec ma však zarazila. Nikdy ho to neťahalo k písaniu v autorskom poňatí. Písal rád no nesníval o vydaní knihy. Jeho som si vážil viac ako svojej učiteľky slovenského jazyka na strednej škole. A tak sa stalo, že bol prvým kto kedy prečítal moju “Myseľ”.  Bol milo prekvapení tým čo čítal. No na druhej strane mal mnoho výhrad. Moja štylistika bola strašná, hromady gramatických chýb. Ten chlapec ma “skopal” horšie ako ktokoľvek v mojom živote. A za to som mu do dnešného dňa vďačný. Pretože nebyť jeho, nezačal by som sa zlepšovať a začal od menších úspechov skôr ako mieril medzi hviezdy.

Po viac ako ďalšom roku bola “Myseľ” po druhý raz hotová. Pointa tohto zdĺhavého a zrejme nudného príbehu je v tom, že váš článok ma znova nakopol. Jednak preto, že s Petrom som sa nerozprával už skoro rok a pol, a preto, že moje presvedčenie začalo upadať. No vo Vašom článku nech je akokoľvek drsný je realistický. A ja som z hĺbky duše rád, že je v ňom napísané, že Šanca existuje.

Každá koho tento článok odradí alebo znechutí či dokonca naštve, by sa mal zamyslieť nad tým či to z písaním myslí vážne alebo je to len chvíľkové bláznovstvo z nudy. Pre mňa je písanie vášeň a mojim životným snom je napísať knihu, ktorá nebude mať celosvetový úspech či trhať rekordy v počte predaja, ale knihu, ktorá v ľuďoch dokáže prebudiť emócie a poteší či inšpiruje ich k niečomu čo budú považovať za svoj cieľ a životný sen. Ak ju vydám v 70 - tke ? Poviem to takto. Vždy som písal pre vlastné potešenie no ak moje diela dokážu vyčariť jediný úsmev či zaliať jediné oko slzou úprimného dojatia budem ten najšťastnejší  človek na svete.

A preto ešte raz ďakujem. Pretečie ešte veĺa vody keď sa pokúsim o vydanie knihy. Skôr plánujem svoje dielka prihlasovať na súťaže a získavať názory od čo najviac ľudí. Až potom keď ich bude dosť a moje gramatické znalosti na takej úrovni za akp by som sa nemusel hanbiť hodlám dopísať jeden príbeh, ktorý pomaly dozrieva v mojej hlave.

 Vážený pán Preložník,

   so záujmom som si prečítal Vaše rady aj diskusiu. Vidím, že sme si v niečom podobní. Aj ja som dlhé roky zadarmo radil ľudom v oblasti "Veterná energetika". Ľudia mali predstavy, že lacná vrtuľka im umožní odpojiť sa od siete a urobí ich energeticky sebestačnými. Podobne aj niektorí Vaši "klienti" asi žijú v predstave, že sa stanú spisovateľmi a nebudú už musieť chodiť do práce.

   Patril som k šrotovateľom akejkoľvek literatúry. Za komunizmu som k tomu mal neskutočné príležitosti. Môj otec pracoval ako robotník v Zberných surovinách, kde vozili celé desaťtisícové náklady ideologicky "závadných" kníh. Bolo tam všetko, od vybraných spisov Maxima Gorkého po detské leporelá.

   Žili sme v chudobe v dome bez elektriky, sedem detí. Čítali sme po kútoch, pri petrolejke a sviečkach. Už vtedy som chcel napísať nejakú knihu. Podarilo sa mi to až teraz, keď mám 65 rokov a nevyliečiteľná choroba mi pripomenula, že niet na čo čakať. Pre vlastné potešenie som napísal román a chcem ho vydať vlastným nákladom. Vaše rady sú neoceniteľné a sú nad zlato. To že sú zadarmo možno vyplýva z Vašej filantropie ale asi najmä z toho, že na Slovensku za informácie nikto nechce platiť. Zostal som verný svojim veľkým vzorom ako boli Jules Verne a Mark Twain. Kniha má podtitul "Ľahké akčné sci-fi bez mŕtvol a sexu", prvé ohlasy sú kladné. Teraz je na jazykovej úprav a pripravuje sa obálka. Ambíciou je mať niečo, čo budem ja alebo dediči môcť blízkym ľuďom darovať na Vianoce či výročia. Do Vianoc bude dúfam vonku, jednu Vám pošlem.

   Dotaz: Na akú hodnotu nastaviť okraje stránky pre formát A5, resp aká je optimálna veľkosť textového poľa.

Ďakujem.

                                                               S pozdravom

                                                                              Ernest Ježík

Okraje:

Textové editory ich majú prednastavené, rovnako ako riadkovanie. Lepší postup je nájsť si vo svojej knižnici knihu, ktorej veľkosť písma, typ fontu, okraje, riadkovanie, spôsob číslovania strán Vám najviac lahodí oku, a potom nastaviť v programe podobné parametre. Záväzná norma na to v súčasnosti neexistuje - ide len o osobný vkus alebo zvyk grafika, resp. autora. Sú ľudia, čo chcú mať potlačenú nahusto celú stranu až takmer k okrajom, iní majú radšej okolo viac "vzduchu". Záleží aj na žánri knihy - "bláznivá" kniha, môže mať "bláznivejšiu" úpravu. Pri nastavovaní ľudia zabúdajú niekedy na záhlavie a pätu strany - pripočítavajú sa totiž k hornému a dolnému okraju. V románoch, na rozdiel od odborných kníh, záhlavie obyčajne nebýva, päta obsahuje najčastejšie číslo strany.

Ak však chcete viac brať do úvahy budúcich čitateľov, zvoľte radšej trochu väčšiu veľkosť písma (pozor - výsledný vnem závisí od zvoleného fontu) a nie príliš úzke okraje. Menej unavuje patkové, širšie písmo. Číslovanie voľte radšej pri vonkajších okrajoch knihy (sú "experti", ktorí kvôli "originalite" zašijú čísla strán až k chrbátu - predstava, ako na Vás po večeroch nadáva napr. 3000 ľudí, je iste povznášajúca.) Sadzba má byť skôr tradičná a trochu veľkorysá - ušetriť 10 strán na úkor miniatúrnych písmeniek, na ktoré potrebujete lupu, knihe na obľúbenosti určite nepridá - videl som také knihy.)  Záleží aj na veku čitateľa - detské knihy majú mať väčšie písmená i riadkovanie, tiež napr. knihu Erotika po osemdesiatke treba sádzať písmom 14-18 b.

Niečo na okraj:

Ďakujem za príjemný príspevok, oceňujem, že píšete "pre vlastné potešenie",  z takej knihy budú mať určite potešenie aj tí, ktorí sa rozhodnú si ju prečítať. Podtitul "Ľahké akčné sci-fi bez mŕtvol a sexu" je skvelý, lepšie by ho nevymyslel ani hociktorý uznávaný copywriter reklamnej agentúry; vzbudzuje pobavený úsmev i zvedavosť.

Želám zdravie a veľa radosti z písania.

Dobrý deň, na internete som nenašiel žiaden tak fantasticky spracovaný popis ako vydať knihu. Zaslúžite si rešpekt a vďaku za vašu prácu, ktorou ste pomohli mnohým ľuďom ktorý hľadali odpovede na svoje otázky. Ďakujem aj ja. Chcel by som vás poprosiť o radu. Mám napísanú knihu a rád by som ju vydal. Prosím vás, čo znamená : zalomenie textu, osvit, jazyková korektúra
a dva odborné posudky ?   Neviem na koho sa obrátiť. A ako ju spracovať do finálnej podoby. Ďakujem.

Pripájam sa ku kladným odozvám na všetky užitočné informácie v celej diskusii.Veľká vďaka p.Prieložníkovi a prispievateľom!

Prosím vás o radu a ďalšiu navigáciu. Rada tvorím pre deti-najmä ako výtvarníčka, aj v spojení s počít.grafikou, dokážem vymyslieť, doplniť textami, urobiť prípravu takmer do tlače aj s textami. Texty však tvorí skôr sprievodný obsah k ilustráciám, netvorím teda literárne útvary-prózu, príbehy, iba ak "básničky" menej či viac vydarené. Toto by som rada prenechala iným, ktorí "na to majú"... Pripravujem vlastne všetko sama, čo celkom neznamená nejakú výhru, radšej by som sa venovala iba ilustráciám, grafike, zalomeniu, ako písaniu.

Konkrétne zostavujem od vymyslenia, cez grafiku, ilustrácie a prípravu do tlače rôzne pracovné zošity (10 rokov), maľovanky na rôzne témy, prispievam do detských časopisov, ilustrovala som už aj knihu. No a mám predstavu o vydaní kalendára  pre deti, je už vlastne hotový... Vydavatelia kalendárov sa zameriavajú skôr na fotografie, nie na výtvarné spracovanie... A veľmi by som si želala, aby vyšiel nejaký tvorivý kalendár aj pre deti. Vie niekto poradiť? Vopred ďakujem!

Dobry den,

co hovorite na Evitu Urbanikovu? Na to ako pise a taktiez na to, co a ze vobec vydava? Netusim ci mi odpoviete, pytam sa z cistej zvedavosti. Povedzte vy a potom poviem ja:-)

A este ma napadlo..... co znamena to povinne policko ze ako sa vola nase vydavatelstvo? ze ci vobec tusim s kym sa to tu bavim?alebo obava aby tato diskusia nedopadla ako reklama na oranzoveho mobilneho operatora? ze vzdy cumim na dej reklamy zo zatajenym dychom ale po jej skonceni si nikdy ani za nic neviem spomenut na co ma mala ta reklama vlastne upozornit konkretne?

dakujem a zelam Vam zdravie a uspechy, zasluzite si ich pravdepodobne.....

Dobry den p. Prielozny,

v prvom rade Vam chcem vyjadrit skutocne uznanie za poskytnutie navodu ako vydat knihu rychlo a lahko. Vase profesionalne postrehy, pripomienky a rady su naozaj velmi cenne. Chcem sa Vas spytat, ako sa Vase vydavatelstvo stavia k teme sportu a jeho prepojeniu s roznymi filozofickymi kategoriami???

Dakujem Vam velmi pekne za odpoved.

Lukas Dorda

Dobrý deň !

Mám za chvílu 15 rokov. Mojim najväčším snom je byť spisovatelkou už od ...Hádam aj od kolísky . Nechcem nič zakríknuť ale som možno na ceste k spleniu sna. Chcem sa len spýtať na krst knihy?? Ako , kde ským?? Možno sa vám to bude zdať čudné ale ja z tohto hladiska o tom absolutne nič neviem .

Vopred ďakujem.

Všetkých zdravím. Nič sa nebudem pýtať, iba mi nedá nezareagovať na jasnajšie než jasné vysvetlenie krstín a všetkého okolo toho. Naozaj som sa výborne  zabavila. V jednej mojej bábkovej hre som potrebovala napísať pesničku o triedení odpadu. O hlodavcoch písať odmietam, tak som to zložila o vínnej muške. Myslela som si, aká som originálna. Teraz vidím, že tento hmyz je  bližší spisovateľskej brandži viac, než som tušila. Aj keď len v prenesonom význame. Teším sa na ďalšiu diskusiu a hlavne na odpovede pána Preložníka . Všetko dobré. 

Krásne leto a veľa pekných dní.
Nemožná nie je predmet, pretože je to dievča. Napísal som o nej v troch častiach na 270 stranách knižného formátu, pretože mi to sama diktovala- obrazne povedané. Pár ľudí si to prečítalo, bohužiaľ len na monitore PC, no vraj jedným dychom. Myslím si, že Monika je téma, ktorá poteší, len keby sa dostala na pulty kníhkupectiev. Pomôžete jej? Pretože o mňa nejde... Pretože také Moniky sú všade okolo nás... Pretože každý máme svoje sny.
Ďakujem.
miro

Dobrý deň,

Práve končím štúdium fyziky na VŠ, a z vlastnej skúsenosti viem, že fyzika nepatrí medzi najobľúbenejšie predmety na školách. Preto som sa rozhodla aj prostredníctvom mojej diplomovej práce podnietiť záujem detí o prírodné vedy už v prvých rokoch na ZŠ. Diplomovú prácu som robila na SAV. Zhotovila som náučnú obrazovú brožúrku, v ktorej hlavná postavička zažíva mnohé dobrodružstvá v prírode, v ktorých je aplikovaná fyzika. Hlavným obsahom sú ilustrované obrázky, fotografie, úlohy, básničky... Súčasťou tejto brožúrky je aj súhrn pokusov s fotografiami, ktoré priamo nadväzujú na prírodné zápletky.

Moja otázka je: ako mám postupovať ďalej? Brožúrka je dá sa povedať kompletná- všetky obrázky som si sama ilustrovala, vrátane titulnej stránky, text je napísaný, fyzikálne spávny- keďže prešiel aj odbrnou komisiou na obhajobe diplomovej práce. Čo ma ešte čaká? Ako je to s autorskými právami? Komu náležia? Mám osloviť Ministerstvo školstva, alebo nejaké metodické centrum? Mám brožúrku dať posúdiť "fyzikálnym hlavám"? A Čo ďalej?

Veľmi by som si priala, aby moja celoročná námaha nevyšla nazmar.

Ďakujem