Plač!
Aj tak je neskoro,
nik si nespomenie
stávaš sa živou mŕtvolou.

Smrt hlad nezaženie,

nevyrieši problémy.

často sa pýtate sami seba
prečo fajčím?
dopekla veď niesom závislák
pravdou je, že jediná droga,
ktorú sme kedy mali,
bola láska

bohužiaľ nešťastná

Boli letné prázdniny a mne v hlave neblúdilo nič iné, len myšlienka na zajtrajšok. Vždy som veľmi rada chodievala spať ku Mery, aj keď som tam poznala len štyri steny domu.

Krásny pohľad,

   krásny úsmev

      krásne slová

           ...

Ľudia                      

Samota jej z očí kričí,
tíško sny ničí.
Nikdy sa nevráti
ona v prach sa obráti.

Posledný vietor
myseľ rozfúkava
sťa padáčiky púpavy.

Vidíš vôbec niečo?

Teda..

Niečo okrem trávy?

Pochybujem!

Miluješ,

strážiš

a ochraňuješ.

A vraj my si to nevážime.

Otvor oči

a rozhliadni sa.

No čo?

Objímaj moje plecia,

pokiaľ sú voľné.

Veď nečakáš lásku

len chvíľu radosti,

porozumenia,

nehy.

Tvoje pery nádherné,

denne túžim pobozkať.

Veci ťažko nájdené,

len tak nechám zaostať.

Bola som tak hlúpa

Ja nevidím nič,

len svetlo na konci tunela

svetlo, čo mi oči šľahá sťa ostrý bič.

No takto som to nechcela.

Ako pštros do piesku,

strkám si hlavu do slučky.

Nájdem tam útechu?

Miesto tvojej rozlúčky.

Sedel si tam sám

a vyzeral si smutno.

Priznávam,

asi mi ťa bolo ľúto.

Viem že som ti ublížila,

Spravil si to naschvál?

Áno odpúšťam ti.

Tak sa pochváľ,

ako si na tom ty?

Sama neviem posúdiť,

Všetko bolo pekné, krásne, nádherné,

šľahali z nás veľké lásky plamene.

No však nič netrvá večne,

na duši mám dodnes rany sečné.